História

Úlohu biochémie v martinskej nemocnici pochopil už v roku 1931  primár MUDr. J. Trokan, ktorý na základe svojich skúseností z Bratislavy vybudoval na svojom oddelení príručné laboratórium ako druhé na Slovensku. Začal v ňom pracovať vyškolený zdravotný laborant Pavol Habarda. Je pozoruhodné, že okrem základných vyšetrení moču a krvného obrazu sa robili už aj špeciálne vyšetrenia (neproteínový dusík, kreatinín, kyselina močová, urea, glykémia, bilirubín), sérologické vyšetrenia a vyšetrenia žalúdočnej šťavy, stolice a spúta. Osobitne treba zdôrazniť práce týkajúce sa koncepcie referenčných hodnôt, pretože išlo o svetovú prioritu. Pravda, tým že sa publikovali len v slovenčine, unikli pozornosti lekárskych kruhov v cudzine.

V roku 1932 bolo laboratórium umiestnené na internom oddelení, kde ho mal na zodpovednosti primár MUDr. J. Trokan. V roku 1937 primár MUDr. P. Hoffmann prevzal niektoré hematologické a biochemické vyšetrenia na svoje pracovisko. Ťažisko laboratórnej biochemickej práce však zostávalo v laboratóriu na internom oddelení. Podľa vzoru týchto laboratórií začali vznikať malé príručné laboratóriá na iných oddeleniach, detskom, gynekologicko-pôrodníckom a neurologickom. Tieto laboratóriá viedli popri svojej plnej klinickej vyťaženosti lekári, ktorí včas postrehli význam klinickej biochémie v rozvoji špeciálnej diagnostiky v jednotlivých odboroch.

Ale najvýznamnejšie bolo naďalej laboratórium na internom oddelení, kde sa v 50. rokoch rozpracovali ďalšie metodické postupy. V roku 1964 sa laboratórium začalo špecializovať na endokrinologické vyšetrenia; ako prvé na Slovensku zavádza rádioimunologickú diagnostiku.

Sľubne sa však rozvíjalo biochemické pracovisko aj na prosektúre; jeho náplňou boli biochemické, hematologické, parazitologické, mikrobiologické a sérologické vyšetrenia. MUDr. P. Hoffmann mal na laboratórnu prácu dve sestry.

V roku 1952 nastala ďalšia etapa vo vývoji oddelenia biochémie, keď biochemické vyšetrenia a časť hematológie prešla z prosektúry do nového laboratória ústavu pracovného lekárstva, vedeného primárom MUDr. B. Gerykom.

Druhá polovica 50. rokov priniesla rozhodujúci prelom v prospech lekárskej biochémie. Odbor sa ustanovil ako nadstavbový, dostal vlastnú koncepciu a v nemocniciach sa začali budovať samostatné  biochemické laboratória. V Martine sa laboratórium integrujúce celý vyšetrovací biochemický proces v nemocnici utvorilo v roku 1960. Jeho prvým vedúcim bol MUDr. Ján Sedlák, CSc., vo funkcii vedúcej laborantky pracovala V. Sládková. V roku 1966 MUDr. J. Sedláka vystriedal MUDr. Anton Neuwirth, ktorý toto pracovisko za osem rokov zveľadil vo všetkých smeroch, čo bolo prínosné aj pre výučbu medicíny.

V roku 1972 sa odčlenilo biochemické laboratórium QÚNZ od nemocničného, ktoré sa inštituovalo už ako oddelenie klinickej biochémíe. Od roku 1974 ho viedol MUDr. RNDr. Rudolf Pullmann, CSc., ktorý v roku 1979 habilitoval na docenta.

Pod jeho vedením dosiahlo pracoviska vysokú úroveň uplatňovaním najmodernejších analytických diagnostických metód, čomu pomohlo aj rozšírenie priestorov (v celom suteréne pavilónu č.5), ako aj vybavenie laboratória novou technikou vrátane počítačov.

Toto pracovisko patrilo medzi popredné v celej ČSSR, a to vďaka novej organizácii práce, zavádzaniu ultramikrometodík, ak aj novému systému kontroly analýz pri podstatnom zvýšení spoľahlivosti výsledkov. Otvára sa laboratórium naliehavých vyšetrení, ako aj nové úseky zahrňujúce rozličné oblasti klinicko-biochemickej diagnostiky.

Je pozoruhodné, že kým v roku 1963 oddelenie vyšetrovalo 63 biochemických parametrov, v roku 1987 ich bolo už 298 pri preukázateľnom skvalitnení získaných výsledkov. Oddelenie sa význame zúčastňovalo na realizácii kardiovaskulárneho a onkologického programu. Počet analýz stále narastal a OKB ročne vykonávalo okolo milióna vyšetrení. Spektrum vyšetrení sa pritom presúvalo k špeciálnym a náročným vyšetreniam s vysokou výpovednou hodnotou.

Spolupráca s fakultnými, ako aj s poprednými československými a zahraničnými pracoviskami viedla k účinnému rozvoju vedecko-výskumnej práce. Táto činnosť mala odraz i v tom, že v roku 1985 na  pracovisku OKB začalo činnosť laboratórium biochemickej genetiky ústavu molekulárnej biológie SAV. Tým sa podstatným spôsobom rozšírili možnosti rozvoja oddelenia zavádzaním moderných metód molekulárnej biológie.

V roku 2001 bol  podaný návrh na zriadenie Ústavu klinickej biochémie a laboratórnej medicíny Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martinskej fakultnej nemocnici ako výučbovej základne Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine (JLF UK) na schválenie pracoviska pod JLF UK a  ktoré sa v marci 2002  začlenilo pod JLF UK s názvom Ústav klinickej biochémie JLF UK a MFN Martin.

Ústav klinickej biochémie patrí k najmladším ústavom JLF UK v Martine, pretože jeho vznik sa datuje od marca r. 2002. Ústav vznikol na báze predchádzajúceho zdravotníckeho pracoviska – Oddelenia klinickej biochémie, a jeho činnosť je historicky nevyhnutne spojená s týmto pracoviskom.

Za toto obdobie boli vedúcimi pracovníkmi:

prim.  MUDr. Ján Sedlák (1960 —1966); prim. MUDr. Anton Neuwirth (1966-1974);  prof. MUDr. RNDr. Rudolf Pullmann, PhD. (1974-2012).

Vedúcou laborantkou bola: Viera Sládková (1960-1987), Mária Stahlová (1987-2003), Zdena Móricová (2003-2013), Božena Valentová (2013-2017).

V súčasnosti je prednostom Ústavu klinickej biochémie prof. MUDr. Dušan Dobrota, CSc., primárom je MUDr. Jela Schudichová, MPH a vrchnou laborantkou je Monika Jakubíková.