História

Mikrobiológia a imunológia sa začala vyučovať na lekárskej fakulte v Martine od akademického roku 1966/1967 a  pracovisko bolo súčasťou katedry predklinických disciplín, ktorej vedúcim bol doc. MUDr. Juraj Korpáš, CSc. Ústav mikrobiológie a imunológie vznikal vďaka pomoci Ústavu mikrobiológie UK v Bratislave, ktorého vedúcim bol v tom čase doc. MUDr. Ján Štefanovič, CSc. V akademickom roku 1968/1969 vznikla katedra hygieny, epidemiológie, mikrobiológie a sociálneho lekárstva. Katedru viedol doc. MUDr. Július Buranský, CSc., ktorý bol zakladateľom ústavu mikrobiológie a imunológie a jej prvým vedúcim. Položil základy pre kvalitnú pedagogickú výučbu a v období jeho pôsobenia sa ústav mikrobiológie a imunológie stal kvalitným pracovisko s bohatou vedeckou činnosťou predovšetkým v oblasti imunológie s medzinárodnými kontaktmi. Po predčasnej smrti prof. Buranského v roku 1990 viedol ústav doc. RNDr. Ján Drga, CSc., a v rokoch 1996 – 2000 bol poverený vedením ústavu MUDr. Ľudovít Lauko, CSc. V roku 2000 sa stal vedúcim ústavu MUDr. Július Rajčáni, DrSc. V období jeho pôsobenia sa vedecký výskum zameriaval na oblasť virológie. Začala sa rekonštrukcia laboratórnej časti ústavu. Pracovisko zorganizovalo 1. Buranského deň v roku 2001, pri príležitosti 10. výročia úmrtia zakladateľa ústavu. V roku 2002 obhájil MUDr. J. Rajčáni habilitačnú prácu na Masarykovej univerzite v Brne. V akademickom roku 2003/2004 sa stala vedúcou ústavu doc. MUDr. Elena Nováková, PhD. Dovtedy od svojej promócie na Karlovej univerzite v Prahe pracovala ako lekárka oddelenia klinickej mikrobiológie NsP v Žiline, po získaní druhej atestácie z mikrobiológie ako vedúca Národného referenčného centra pre hemofilové infekcie.

V súčasnosti pracovisko rozvíja aktivity v oblasti rozšírenia laboratórnych možností a spolupráce s klinickými pracoviskami JLF UK a MFN v oblasti diagnostiky a antiinfekčnej imunológie importovaných a parazitárnych infekcií (klinika infektológie a cestovnej medicíny), diagnostiky plesní (klinika stomatológie a maxilofaciálnej chirurgie), ľudského papilomavírusu (gynekologicko-pôrodnícka klinika), markerov špecifickej a nešpecifickej imunity a hypersenzitívnych reakcií (ústav farmakológie), výskytu MRSA v nemocnici a komunitách (ústav verejného zdravotníctva), sledovania účinnosti dezinfekčných postupov (centrálny zverinec).