História

História pracoviska sa začala v r. 1934, keď vo vtedajšej Martinskej nemocnici bolo zriadené biochemické a bakteriologické laboratórium so sídlom v 5. pavilóne nemocnice (pavilón infekčných a vnútorných chorôb). V roku 1936 sa začalo budovať nové sídlo laboratória, ktoré tak v roku 1938 získalo vlastnú novú budovu, a to jeden z dvoch súčasných pavilónov ústavu – dnešná budova UNM č. 9. Pracovisko s názvom Bakteriologická a diagnostická stanica vykonávalo nielen patologicko-anatomické výkony, ale aj biochemické a mikrobiologické a sérologické vyšetrenia. Vedúcim lekárom stanice od počiatku bol primár MUDr. Pavol Hoffmann, ktorý sem prišiel z fun­kcie asistenta patologicko-anatomického ústavu bratislavskej lekárskej fakulty. V roku 1956 sa z pracoviska oddelila bio­chemická a v roku 1960 i bakteriologická prevádzka a pracovisko bolo nazvané oddelením patológie. Druhým lekárom pracoviska sa stal MUDr. Viktor Müncner, ktorý po promócii v r. 1961 nastúpil najprv na urologické oddelenie a neskôr na oddelenie patológie.

S výučbou patológie v rámci študijného odboru všeobecné lekárstvo sa tu začalo v akademickom roku 1965/66, a to v rámci Katedry preventívnych a teoretických dis­ciplín. Jej externým vedúcim sa stal primár MUDr. Branislav Geryk. Prednášky z patológie viedol externý učiteľ,  vtedy primár Oddelenia patológie Prešovskej nemocnice MUDr. Július Plank, CSc. Praktické cvičenia viedla historicky prvá asistentka na patológii, ktorou sa od roku 1965 stala prom. lek. Alžbeta Minárová, ako študent a ako „asistent na polovičný úväzok“ vypomáhal MUC. Marián Benčat. V r. 1966 nastúpil ďalší asis­tent MUDr. Andrej Beseda. Počas prvých dvoch rokov praktické cvičenia pomáhali viesť aj ďalší externí učitelia - odborní asistenti bratislavského ús­tavu, promovaní lekári Milan Grígel, Drahomír Chorváth, Juraj Langer a Martin Šimko.

V roku 1967 po habilitácii sa prednostom novozriadeného ústavu stal doc. MUDr. Július Plank, CSc., MUDr. Pavol Hoffmann bol menovaný jeho zástupcom a vedúcou laborantkou bola Antónia Berátšová. Postupne sa prebudoval pavilón č. 9 a súčasťou ústavu sa stal dnešný pavilón č. 10.

V akademickom roku 1969/70 vznikla Kated­ra patologickej anatómie a súdneho lekárstva LF UK v Martine, ktorej súčasťou bol aj Ústav patologickej anatómie. Vedúcim katedry sa stal  prednosta ústavu MUDr. Július Plank, CSc., ktorý vo funkcii vedúceho katedry ostal až do r. 1986 a vo funkcii prednostu ústavu do r. 1990. Zástupcom prednostu bol v r. 1967-1969 MUDr. P. Hoffmann, v r. 1969-1987 MUDr. Viktor Müncner a od r. 1987 (až do r. 2004) MUDr. Andrej Beseda, CSc. Tajomníčkou katedry sa po jej vzniku stala MUDr. Alžbeta Búnová, ktorá v tejto funkcii pracovala až do odchodu z pracoviska v r. 1977. V r. 1977 po odchode dr. Búnovej sa tajomníkom katedry stal MUDr. Ľudovít Lauko. V akademickom roku 1982/83 bo­la zriadená funkcia zástupcu vedúceho katedry, ktorú zastával MUDr. Ľudovít Lauko, CSc. a tajomníkom katedry sa stal MUDr. Dušan Ďurčan­ský. V r. 1986 sa tajomníkom katedry stal doc. MUDr. František Novomeský, CSc., ktorého na dva nasledujúce ro­ky vystriedal MUDr. Marian Adamkov.

V r. 1986 bol novým vedúcim Kated­ry patologickej anatómie a súdneho lekárstva LF UK v Martine menovaný doc. MUDr. Lukáš Plank, CSc. Súčasťou katedry bol ústav patologickej anatómie vedený prof. MUDr. Júliusom Plankom, DrSc. a ústav súdneho lekárstva vedený doc. MUDr. Františkom Novomeským, CSc. V r. 1986 sa doc. Novomeský  stal tajomníkom katedry.

V období po Novembri 1989 katedru viedol doc. MUDr. Lukáš Plank, CSc., ktorý bol súčasne poverený aj vedením Ústavu patologickej anatómie JLF UK a FN. V r. 1990 vznikla samostatná katedra patologickej anatómie, ktorá pretrvala len jeden rok. Jej vedúcim sa stal doc. MUDr. Lukáš Plank, CSc., zástupcom vedúceho doc. MUDr. Ľudovít Lauko, CSc. a tajomníkom MUDr. Marian Adamkov. Následne boli katedry na LF UK v Martine zrušené a fakulta bola premenovaná na Jesseniovu lekársku fakultu UK v Martine.

V roku 1990 sa prednostom už samostatného univerzitného ústavu stal doc. MUDr. Lukáš Plank, CSc. vo funkcii bol do roku 1992. Zástupcom prednostu ústavu ostal MUDr. Andrej Beseda, CSc. V roku 1992, keď doc. MUDr. Lukáš Plank, CSc. odišiel na študijný pobyt v Nemecku bol  poverený do funkcie prednostu doc. MUDr. Ľudovít Lauko, CSc. V tom istom roku prebehlo riadne výberové konanie, ktoré potvrdilo Doc. Lauka vo funkcii prednostu ústavu, v ktorej pôsobil až do r. 2001. V tomto roku bol najprv poverený a po riadnom výberovom konaní opäť uvedený do funkcie prednostu ústavu prof. MUDr. Lukáš Plank, CSc. Jeho zástupcom pre liečebno-preventívnu činnosť ostal doc. MUDr. Andrej Beseda, CSc. a vrchnou laborantkou Tatiana Ertlová. Od 1.1. 2004 pre odchod doc. MUDr. Andreja Besedu, CSc. do dôchodku sa novým zástupcom prednostu ústavu pre liečebno-preventívnu činnosť po výberovom konaní stal MUDr. Peter Szépe, CSc. a v r. máji 2004 sa novou vrchnou laborantkou ústavu stala Mgr. Renáta Balková. Zástupcom prednostu pre pedagogickú činnosť bola v r. 2004 vymenovaná doc. MUDr. Katarína Adamicová, PhD. až do roku 2021, odkedy je zástupcom pre pedagogickú činnosť MUDr. Tomáš Balhárek, PhD. V septembri v roku 2023 bol vymenovaný do funkcie prednostu ústavu MUDr. Michal Kalman, PhD, ktorý nastúpil na pracovisko v roku 2007.

Pracovisko sa od 70 a 80 rokoch minulého storočia intenzívne venovalo liečebno-preventívnej činnosti, a to aj na základe rozvoja inštrumentária nových histologických,  histochemických a imunohistologických laboratórnych metód. Dlhú dobu využívalo možnosť vyšetrovať bioptický a výskumný materiál aj pomocou elektrónovej mikroskopie, ktorú po celú dobu technicky spravoval Ing. František Valentko. Postupne vzniklo konzultačné centrum pre hematopatológiu a neskôr aj konzultačné centrum bioptickej diagnostiky kožných ochorení.

V r. 2007 pracovisko získalo akreditáciu špeciálneho študijného programu v špecializačnom odbore „Patologická anatómia“, garantom bol prof. MUDr. Lukáš Plank do roku 2023, kedy bola garantkou menovaná  prof. MUDr. Katarína Adamicová, PhD.