História

História vzniku nemocnice v Martine sa datuje od 12. septembra 1888. No dejiny medicíny a zdravotníctva v Turci sa datujú už niekoľko storočí pred vznikom nemocnice a na jej vývoji participovali mnohí znamenití rodáci a lekári z turčianskeho regiónu. Medzi nich možno zaradiť významného anatóma, chirurga a filozofa, rektora Witembergskej a pražskej univerzity, pedagóga a politika Jána J e s s e n i a (1566 – 1621). Ako jeden z predstaviteľov českého politického programu predbielohorského obdobia a účastník protihabsburgského odboja bol popravený na Staromestskom námestí v Prahe 21. júna 1621. Jeho otec Baltazár pochádzal z Turčianskeho Jasena na úpätí Veľkej Fatry.

Sám Jessenius sa podpisoval na zvýraznenie svojho turčianskeho rodového pôvodu s predikátom „z Veľkého Jasena“ (Junas, 1988). Je známe, že udržiaval styk s rodinou v Turci, ako aj s turčianskym županom Štefanom Révayom. Meno profesora Jessenia prevzala aj novovzniknutá lekárska fakulta v Martine ako Jesseniova lekárska fakulta Univerzity Komenského v Martine, ktorá sa osamostatnila r. 1969. Podľa Jessenia sa volajú tiež tradičné Jesseniove dni chirurgov v Košiciach poriadaných každé 2 roky Slovenskou chirurgickou spoločnosťou SLS. Z regiónu Turca pochádzali ďalší významní lekári pôsobiaci i na renomovaných univerzitách.

V Diviakoch sa narodil Matúš P a l u b í n y – H r i v n á k (1652 – 1720), autor práce o tuberkulóze. Z Hája pochádzal Ján Jakub V e r n i š e k (1744 – 1804), ktorý prednášal na viedenskej lekárskej fakulte. Rodák z Ivančinej Juraj M o j ž i š o v i č (1799 – 1861) účinkoval ako profesor chirurgie vo Viedni, získal si meno vynájdením metódy vyrovnávania zlomeniny krčka stehnovej kosti.

Chirurgia patrí medzi najstaršie lekárske odbory. V staroveku i stredoveku pokladali ju však iba za remeslo, takže ju vykonávali ránhojiči, nazývaní chirurgmi. Podobne to bolo aj s chirurgiou v Turci, kde tiež kedysi pôsobili iba ránhojiči. Dokonca niektoré chirurgické výkony robili aj olejkári. Keď sa otvorila martinská nemocnica, pôsobil tu okrem internistov MUDr. J. H a a s a a MUDr. J. P e t r i k o v i c h a aj chirurg – ránhojič Arnold T y n ó b r, no samostatné oddelenie neexistovalo. V čase prvej svetovej vojny sa na vtedajšom infekčnom pavilóne č. 3 vyčlenili postele aj na doliečovanie vojnových úrazov. No o skutočnom začiatku chirurgie v Martine možno hovoriť až v roku 1922, keď sa pavilón č. 3 prestaval na chirurgický s dvoma operačnými sálami.

K rozvoju odboru chirurgie prispel až chirurg MUDr. Arnošt D u d e k, ktorý sa v roku 1926 stal primárom oddelenia a neskôr riaditeľom nemocnice. Jeho zásluhou sa postavil aj vlastný chirurgický pavilón č. 4, ktorý sa dal do užívania v roku 1930. Po niekoľkých prestavbách a nadstavbe dodnes slúži chirurgii. V roku 1938 bolo v ňom umiestnených 122 postelí. V roku 1939 po nútenom odchode MUDr. A. Dudeka prevzal vedenie oddelenia Doc. MUDr. Ján K ň a z o v i c k ý, ktorý prišiel z Košíc. Martinskú chirurgiu viedol do roku 1946, keď sa vrátil do Košíc. Odtiaľ zas prišiel za primára skúsený a rozhľadený odborník MUDr. Pavol S t e i n e r, ktorý v čase druhej svetovej vojny pracoval vo Veľkej Británii. Jeho príchod v roku 1946 znamenal začiatok uplatňovania moderných koncepcií.

V roku 1950 zaviedol MUDr. P. Steiner chirurgickú liečbu pľúcnej tbc, v roku 1952 katetrizáciu srdca. V roku 1953 sa pod jeho vedením vykonala úspešná operácia mitrálnej stenózy srdca, prvá na Slovensku. MUDr. P. Steiner sa tak stal jedným zo zakladateľov kardiochirurgie u nás. Po vzniku školského strediska pre doškoľovanie lekárov (neskôr Slovenského ústavu pre doškoľovanie lekárov) v Trenčíne sa chirurgické oddelenie v Martine stalo doškoľovacou bázou (katedra) pre celé Slovensko. Jeho vedúcim sa stal MUDr. P. Steiner. Na oddelení vybudoval aj experimentálne pracovisko a získané poznatky z pokusov operácií srdca a veľkých ciev na zvieratách uplatňoval v praxi. Podarilo sa mu získať aj prístroj na mimotelový obeh.

V roku 1968 sa pod jeho vedením po prvý raz v strednej Európe podarilo pomocou tohto prístroja vykonať embolektómiu pľúcnej artérie. Na oddelení sa vykonalo vyše 250 operácií srdca a okrem toho začala sa rozvíjať aj chirurgia pažeráka. V roku 1967 prestalo oddelenie byť doškoľovacím pracoviskom, no už sa úspešne rozvíjala výučba a výchova budúcich lekárov a pracovisko sa stalo výučbovou bázou novovznikajúcej lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vtedy malo oddelenie 119 postelí. V roku 1967 získalo uvedené pracovisko štatútchirurgická klinika FNsP Martin LF UK v Bratislave, pobočka v Martine vedením ktorej bol poverený prim. MUDr. P. Steiner (medzitým získal hodnosť docenta, doktora vied a v roku 1969 profesora). Jeho zásluhou zaznamenala klinika významné vedecké úspechy a spoločenské uznanie. Dňa 4. júna 1969 prof. MUDr. P. S t e i n e r, DrSc. náhle zomrel.

Dobré meno kliniky šírili aj jej bývalí pracovníci, zväčša primári, odchovanci prof. Steinera. K nim patrili Prof. MUDr. Július M a z u c h, DrSc. (Lučenec). MUDr. Dezider Š a j g a l í k (Rimavská Sobota), MUDr. Vladimír P a v l í k, CSc. (Čadca), MUDr. Karol C h r e n k o, MUDr. Jaroslav V á ň a, MUDr. Fedor M e d l a, MUDr. Milan C h a l u p a, CSc. a MUDr. Štefan Z b o j a. V Martine zostali pôsobiť ako docenti MUDr. Jozef P a l e n č á r, CSc. a doc. MUDr. Ján M i k l e r , CSc., doc. MUDr. F. Zavarský,CSc. Doc. MUDr. J. J u n a s, CSc. sa špecializoval na organizáciu zdravotníctva a dejiny medicíny. Okrem toho tu pracovalo 9 kandidátov vied. Na úseku vedecko-výskumnej práce sa riešili mnohé výskumné rezortné úlohy a úspešne sa rozvíjala aj študentská vedecká odborná činnosť. Pozoruhodná bola publikačná činnosť pracovníkov kliniky. Prof. MUDr. P. Steiner, DrSc. bol autorom dvoch kľúčových monografií: Predoperačná a pooperačná starostlivosť v chirurgii a Klinická fyziológia pre chirurgov.

Vedenie kliniky prevzal v roku 1969 Prof. MUDr. Andrej K u k u r a, dovtedy vedúci II. chirurgickej ortopedicko-traumatologickej kliniky. Pod jeho vedením sa tu začalo rozpracovávať chirurgické riešenie poúrazových stavov centrálneho nervového systému, cievna chirurgia a chirurgická terapia bolesti, ako aj polytraumatizmu.

Vedeckovýskumná činnosť kliniky bola sústredená na problematiku ochorení periférneho arteriálneho a venózneho systému, na traumatické poškodenie ciev, na problematiku komplikácií diabetu, poranenia orgánov dutiny brušnej, chirurgické ochorenie pažeráka, na poruchy respiračných funkcií u chirurgických pacientov, patofyziologické zmeny v organizme po kraniocerebrálnom poranení a aktuálne trendy v ich liečbe, rizikové faktory u chirurgických pacientov. Do klinickej praxe bola zavedená kryochirurgická technika. Získané výsledky boli dokumentované vo forme záverečných správ rezortného výskumu, boli publikované a stali sa základom kandidátskych dizertačných prác a habilitačných prác.

V roku 1979, po odchode prof. MUDr. A. Kukuru na dôchodok, stal sa vedúcim kliniky Doc. MUDr. Jozef S l a m e ň, CSc., ktorý sa so svojim pracovným kolektívom zameriaval najmä na chirurgiu pažeráka a medzihrudia, na problémy dýchacích porúch u chirurgických pacientov, hoci ani priority z predchádzajúcich etáp načisto neustúpili do úzadia. Klinika aj naďalej dosahovala značné úspechy. Významným prínosom pre všestranné zlepšenie práce pracoviska je dokončenie moderného operačného traktu v roku 1988.

V šk.r. 1989/90 – MUDr. Vladimír S t r a k a, CSc. bol menovaný do funkcie docenta. Doc. MUDr. Jozef S l a m e ň, CSc. zo zdravotných dôvodov odchádza do dôchodku. Doc. MUDr. V. Straka, CSc. je menovaný vedúcim Katedry chirurgických disciplín I. a poverený vedením Kliniky chirurgie. Tajomníkom katedry je MUDr. Ladislav Š u t i a k, CSc. V tomto období dochádza k odčleneniu lôžkového fondu a k vzniku samostatných pracovísk „Oddelenia neurochirurgie“ a „Oddelenia detskej chirurgie“. V roku 1997 vzniká „Oddelenie pankreatobiliárnej chirurgie“, doc.MUDr.V.Straka,CSc. sa stáva vedúcim tohto oddelenia, odchádza z funkcie prednostu chirurgickej kliniky.

V roku 1997 sa stáva prednostom chirurgickej kliniky MUDr. Dušan Mištuna,PhD., ktorý habilituje v roku 2002. Pracovisko rozširuje vedecko-výskumné aktivity na onkochirurgickú problematiku, spolupracuje s pracoviskami teoretických ústavov v oblasti genomiky a proteomiky nádorových ochorení. Získava projekt Kompetenčného centra v roku 2011 so zameraním na Diagnostiku a liečbu nádorových ochorení. V roku 2012 sa dobudoval a otvára nový chirurgický pavilón prof.P.Steinera, kde nachádzajú priestory centrálna sterilizácia UNM, KAIM, Klinika transplantačnej a cievnej chirurgie, Klinika neurochirurgie, novovzniknutá Klinika hrudníkovej chirurgie, Chirurgická klinika a Oddelenie plastickej chirurgie.

V prízemí sú novovybudované ambulantné priestory pre uvedené pracoviská. V pavilóne sa nachádzajú i priestory pre vzdelávanie študentov JLF v chirurgických predmetoch s možnosťou videokonferenčných projektov. V roku 2003 prišiel na Chirurgickú kliniku do Martina MUDr. Julián H a m ž í k, PhD., ktorý ďalej rozvíja hrudnú chirurgiu do vzniku samostatného pracoviska v roku 2012. V roku 2006 sa stal Doc. MUDr. J. Hamžík, PhD. riaditeľom Martinskej fakultnej nemocnice. Doc. MUDr. Dušan M i š t u n a, PhD., m.prof. prevzal od 1.2.2007 i funkciu dekana Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Martine., s funkčným obdobím do roku 2011 a v nasledujúcom funkčnom období pracuje ako prodekan pre rozvoj JLF UK v Martine.

História pracoviska - Klinika transplantačnej a cievnej chirurgie

Klinika transplantačnej a cievnej chirurgie vznikla v roku 2003 príchodom doc.MUDr.Ľ.Lacu,PhD., súčasne so zmenou pôvodného oddelenia pankreatobiliárnej chirurgie na klinické pracovisko premenované na II. Chirurgickú kliniku, s rozšírením portfólia výkonov o transplantačnú chirurgiu a ďalšie výkony najmä v oblasti pečeňovej a viscerálnej chirurgie. Od roku 2005 po personálnom doplnení pracoviska a obsadení miesta zástupcu prednostu kliniky a zástupcu prednostu pre cievnu chirurgiu s etablovaním cievnej chirurgie sa progresívne zvýšil počet aj rozsah operačných výkonov pracoviska nielen v oblasti transplantácii, hepatobiliárnej a pankreatickej chirurgie ale najmä cievnej a miniinvazívnej chirurgie. Prirodzená spádová oblasť zahrňuje cca 150 000 obyvateľov. Odborná úroveň, zameranie a pracovná náplň kliniky spĺňajú požadované kritéria na pracovisko najvyššieho typu poskytujúceho starostlivosť podľa posledných chirurgických trendov.

Administratívnymi zásahmi v r.2007 sa opätovne zmenil názov pracoviska na Kliniku transplantačnej a cievnej chirurgie so zachovaním obsahovej náplne poskytovania liečebnej starostlivosti. Prednostom kliniky je od jej vzniku Prof. MUDr. Ľudovít Laca, PhD.

Na Klinike transplantačnej a cievnej chirurgie sú realizované chirurgické výkony v týchto oblastiach:

Vo februári 2014 vznikla zlúčením chirurgickej kliniky a Kliniky transplantačnej a cievnej chirurgie Chirurgická klinika a Transplantačné centrum JLF UK a UNM v Martine, ktorej prednostom sa stal prof. MUDr. ĽUdovít Laca, PhD.

Od 1.9.2021 bol do funkcie prednostu kliniky menovaný Doc. MUDr. Juraj Miklušica, PhD., CETC.

Od 1.1.2022 sa zmenil názov kliniky na Klinika všeobecnej, viscerálnej a transplantačnej chirurgie.

Zoznam prednostov

MUDr. Arnošt D u d e k, 1926 – 1939

Doc. MUDr. Ján K ň a z o v i c k ý, 1939 – 1946

Prof. MUDr. Pavol S t e i n e r, DrSc. 1946 – 1969

Prof. MUDr. Andrej K u k u r a, 1969 – 1979

Doc. MUDr. Jozef S l a m e ň, CSc., 1979 - 1989

Doc. MUDr. Vladimír S t r a k a, CSc., 1989 - 1997

Doc. MUDr. Dušan M i š t u n a, PhD, m.prof. 1997 - 2014

prof. MUDr. Laca Ľudovít PhD., 2003 - 2021

Doc. MUDr. Juraj Miklušica, PhD., CETC 2021 - ...