Jesseniova lekárska fakulta
v Martine
Univerzita Komenského v Bratislave

Otázky IMUNOLÓGIA

Všeobecná imunológia

- Rozpoznávanie cudzích a vlastných štruktúr

- Imunologická pamäť

- Vlastnosti antigénu, imunogénu, toleragénu

- Receptory nešpecifickej a špecifickej imunity

- Nešpecifická imunita - charakteristika

- Špecifická imunita - charakteristika

- Bariérové mechanizmy imunity

- Fyziologická mikroflóra

- Bunky imunitného systému

- Komplement a jeho úloha v imunitnom systéme

- Fagocytóza

- Zápal

- Imunoglobulíny - molekula, izotyp, allotyp, idiotyp

- Triedy (izotypy) imunoglobulínov

- MHC I, MHC II molekuly

- Lymfocyty – imunokompetentné bunky

- Tkanivá a orgány imunitného systém

- TCR a IgG – špecifické receptory, stavba, význam

- Preladenie tried – isotype switch

- Diferenciácia T bunky

- Diferenciácia B bunky

- Prezentácia antigénu

- Aktivácia T buniek

- NK bunky, NKT bunky

- Aktivácia B buniek

- Humorálna imunita

- Bunková imunita

- TD a TI antigény – prezentácia a následky

- Regulácia imunitných mechanizmov, význam cytokínov

- Efektorová funkcia lymfocytov

 Špeciálna imunológia

- Imunitné mechanizmy pri vírusovej infekcii

- Imunitné mechanizmy pri bakteriálnej infekcii

- Imunitné mechanizmy pri infekcii hubami a parazitmi

- Únik mikroorganizmov imunitným mechanizmom

- Možnosti ovplyvnenia imunity

- Možnosti navodenia špecifickej imunity

- Aktívna imunizácia

- Pasívna imunizácia

- Antigény očkovacích látok

- Hypersenzitívne reakcie – senzibilizácia, aktivácia

- Hypersenzitívne reakcie - Typ I

- Hypersenzitívne reakcie - Typ II

- Hypersenzitívne reakcie - Typ III

- Hypersenzitívne reakcie - Typ IV

- Imunodeficity – primárne

- Imunodeficity – sekundárne

- Terapia imunodeficitov

- Autoimunitné mechanizmy, tolerancia

- HLA súvislosť s autoimunitnými chorobami

- Transplantácia – genetické základy

- Reakcie odvrhnutia tkaniva

- AB0, Rh, imunita matky a dieťaťa

- Štepy, tkanivá, orgány

- Zvyšovanie imunity - terapeutické

- Znižovanie imunity - terapeutické

- Nádorová imunita

- Teória imunitného dozoru

- Imunita v rôznych obdobiach života (novorodenec, dieťa, dospelý, staroba)

- Imunoterapia nádorov

- Imunopatologické následky infekcie

 Vyšetrovacie metódy v imunológii

- Základné možnosti určenia imunokompetentných buniek

- Dôkaz a kvantifikácia protilátok

- Dôkaz epitopov na bunkách - sérotypizácia

- Monoklonálne protilátky

- ANA - Antinukleárne protilátky

- Sérologické reakcie

- ELISA, WB, IF, RIA

- Určenie dynamiky tried protilátok (IgG, IgA, IgM )

- Dôkaz špecifickej imunity humorálnej

- Dôkaz špecifickej imunity bunkovej – in vivo (Mantoux test)

- Fagocytóza a fagocytárny index

- Testovanie mechanizmov nešpecifickej imunity

- Stanovenie počtu lymfocytov

- Dynamika tvorby protilátok - celkových ( titer, riedenie)

- Tumor markery – význam pre diagnostiku

- Kožné testy – stanovenie špecifickej imunity

- Imunodeficity a možnosti testovania

- IgE a kožné testy pri alergiách

- Stanovenie zložiek a funkcie komplementu (CH50)

- Špecificita a senzitivita laboratórnych testov

- Stanovenie a význam nálezu autoprotilátok

- Imunologické prehľady

- Stanovenie postvakcinačnej imunity

- Precipitačné reakcie

- Komplement fixačná reakcia

- Osobnosti imunológie

- História očkovania

- Dôkaz špecifickej imunity bunkovej in vitro (Quantiferon), IGRA

- RR stanovenie sily genetického vplyvu

- Antivakcinačné aktivity, argumenty a ich význam

 PRÍKLADY TESTOVÝCH OTÁZOK :

1.1  Rozpoznávanie vlastných molekúl  prostredníctvom imunitného systému je dôležité na

    1. aktiváciu prirodzených zabíjačov vrámci vrodených imunitných mechanizmov
    2. určenie bezpečnosti a vhodnosti spolupráce s danými molekulami
    3. indukciu tvorby na T a B receptorov pre dané  molekuly
    4. stimuláciu väzby prostredníctovm PRR
    5. spustenie útoku na bunky exprimujúce vlastnú molekulu

 1.2  NK – prirodzené zabíjače určujú, či sú ostatné bunky abnormálne, a to detekciou typu a úrovne na povrchu sa vyskytujúcich

  1. MHC I molekúl
  2. cudzích molekúl
  3. PAMP – pathogen-associated molecular patterns
  4. PRR – pattern recognition receptors
  5. SGR – somatically generated cell surface receptors

1.3  PRR – pattern recognition receptors – (vzor rozpoznávajúce receptory) viažu

  1. B a T lymfocyty
  2. hostiteľské bunkové molekuly
  3. MHC I molekuly
  4. NK bunky
  5. PAMP

 1.4  SGR (napr. BCR resp TCR) na B a T lymfocytoch sú

A.     viazané len na MHC I molekuly

B.     kódované na rozpoznanie PAMP

C.     prvé, ktoré sa produkujú po stretnutí s cudzou molekulou

D.     identické u všetkých jedincov

E.      náhodne vytvorené v priebehu vývoja

 1.5  Imunologická pamäť sa týka

  1. aktivácie fagocytujúcich buniek k ingescii mikrobiálnych útočníkov
  2. zmien získanej imunitnej odpovede na opakovanú expozíciu určitému mikroorganizmu
  3. stálosti odpovede vrodenej imunity na určitý mikroorganizmus
  4. rozpoznania PAMP prostredníctvom PRR
  5. stimulácie defektnej hostiteľskej bunky s redukovanými MHC molekulami spôsobiť samovraždu

 1.6   Ktoré z nasledujúcich štruktúr na mikroorganizmoch sú rozpoznané ľudským imunitným systémom.

  1. MHC I molekuly
  2. MHC II molekuly
  3. PAMP
  4. PRR
  5. SGR

2.1 Syntetická molekula, ktorá sa viaže na receptory na B bunkách, ale nestimuluje ich k produkcii špecifických protilátok proti  nemu pokiaľ nie je konjugovaný s väčšou imunogénnou molekulou sa nazýva

A.     adjuvans

B.     nosič

C.     haptén

D.     imunogén

E.      tolerogén

2.2 Ktorá látka z uvedených molekúl vyvolá najsilnejšiu špecifickú imunitnú odpoveď u človeka

A.     250 000 Da vlastný plazmatický proteín

B.     150 000 Da toxín produkovaný baktériou

C.     500 Da plazmatický proteín od šimpanza

D.     400 Da molekula od cudzieho človeka

E.      200 Da molekula uhľovodíku, ktorá je rovnaká u všetkých druhov

 

2.3 Počas skorých štádií vývoja lymfocytu, sa väzba jeho receptoru na špecifický epitop môže prejaviť inaktiváciou alebo smrťou lymfocytu a neschopnosťou odpovedať vrámci špecifickej imunity. Epitop, o ktorom sa hovorí bude nazývaný:

A.     adjuvans

B.     nosič

C.     haptén

D.     imunogén

E.      tolerogén

 

2.4 Prirodzené zabíjače (natural killers) spôsobujú lýzu infikovanej bunky, ktorá má zníženú expresiu MHC I molekúl. NK bunky  majú receptory, ktoré spúšťajú lytickú aktivitu po napadnutí hostiteľskej bunky. Sú to:

A.     komplementové receptory

B.     Fc receptory

C.     KAR – killer activation receptors – receptory aktivujúce zabíjače

D.     KIR – killer inhibition receptros – receptory inhibujúce zabíjače

E.      TCR

 

2.5 Protilátkami sprostredkované nahromadenie makrofágov v mieste patogéna sa vyskytuje vďaka aktivite

A.     komplementových receptorov

B.     Fc receptorov

C.     KIR – killer activation receptors

D.     PRR – pattern recognition receptors

E.      TLR – toll – like receptors

 

2.6  Pri alergickej reakcii je vyvolávajúca látka (napríklad oriešky, citrusové plody ...) z imunologického hľadiska charakterizované ako

A.     adjuvans

B.     haptén

C.     imunogén

D.     tolerogén

E.      ani jedna odpoveď nie je správna

 

2.7 Naviazanie epitopu na Fab časť molekuly predtým ako sa ukotví Fc fragment v cieľovej štruktúre nie je potrebné pri

A.     molekule nosiča

B.     konjugátoch haptén-nosič

C.     hapténoch

D.     IgE

E.      IgG

 

2.8 Bunky imunitného systému – lymfocyty -  sú stimulované väzbou ich povrchových receptorov. Vo všeobecnosti je táto aktivita ovplyvnená:

A.     jediným receptorom jedinečným na každej bunke

B.     jediným typom receptoru, ktorý sa nachádza na všetkých bunkách

C.     spoluprácou viacerých signálov vytvorených viacerými receptormi  na jedinej bunke

D.     viacerými receptormi, ktoré viažu len rozpustné ligandy

E.      nešpecifickými receptormi schopnými viazať širokú škálu ligandov

 

3.1 Vaginálna kandidóza (infekcia sprostredkovaná mikroorganizmami - hubami), po užívaní  antibiotík  je spôsobená zmenou:

  1. množstva secernovaného lyzozýmu vo vagíne
  2. množstva secernovaného  hlienu vo vagíne
  3. zloženia  fyziologickej flóry
  4. pH vo vagíne
  5. funkcie epitelových buniek

 

3.2 Opakované zápaly pľúc spôsobené oportúnnymi baktériami (podmienečne patogénnymi) u pacienta s poškodeným riasinkovým epitelom dolných dýchacích ciest sú podmienené:

  1. znížením tvorby IgA protilátok
  2. znenou množstva celkových Imunoglobulínov
  3. znížením pH
  4. poruchou nešpecifických imunitných mechanizmov
  5. poruchou špecifických imunitných mechanizmov

 

3.3 Permanentný uretrálny katéter ako jedna z príčin cystitídy (zápal močového mechúra) u nepohyblivého pacienta spôsobuje

  1.  podmienky pre výmenu molekúl medzi epiteliálnymi bunkami a prostredím
  2. zavedenie mikroorganizmov do uretry
  3. sekréciu hlienu z epiteliálnych buniek vystieľajúcich močový trakt
  4. zmenu pH moču
  5. všetky možnosti sú správne

 

3.4 Ktorá z menovaných možností je príkladom účinku fyziologickej pH bariéry pred kolonizáciou mikroorganizmami

  1. respiračný trakt pH medzi 9,0 – 11,0
  2. koža pH okolo 8,0
  3. žalúdok pH 1,0 – 3,0
  4. horná časť GIT pH medzi 6,5 – 7,5
  5. vagína pH približne 7,0

 

 

 

3.5 Ktorý z nasledujúcich možností uvedených molekúl je príčinou mikrobicídnej aktivity v respiračnom trakte

  1. Lyzozým degraduje 1,4 glykosidickú väzbu peptidoglykánu baktérií
  2. Sliny rozrušujú IgA molekuly prítomné na sliznice
  3. Mastné kyseliny komenzálnych mikróbov degradujú peptidoglykán mikroorganizmov
  4. Slzy uľahčujú ingesciu mikróbov fagocytmi
  5. Lyzozým degraduje DNA a RNA produkované patogénnymi mikróbmi.

 

4.1 Ktoré z nasledujúcich buniek sú prítomné na mieste infekcie spôsobenej červami

  1. bazofily
  2. eozinofily
  3. lymfocyty
  4. monocyty
  5. neutrofily

 

4.2 NK bunky – prirodzené zabíjače patria medzi:

  1. bazofily
  2. eozinofily
  3. lymfocyty
  4. monocyty
  5. neutrofily

 

4.3  V mikroskopickom preparáte hnisu pri bakteriálnej infekcii budú najviac prítomné

  1. bazofily
  2. eozinofily
  3. lymfocyty
  4. monocyty
  5. neutrofily

 

4.4 Ktoré z menovaných buniek sú dôležitými pri alergických reakciách

  1. bazofily
  2. dendritické bunky
  3. lymfocyty
  4. monocyty
  5. neutrofily

 

4.5 Ktoré z menovaných buniek vychytávajú extracelulárne bakteriálne antigény a nepodieľajú sa na prezentácii antigénu

  1. bazofily
  2. dendritické bunky
  3. eozinofily
  4. makrofágy
  5. neutrofily

 

4.6 Červené krvinky vznikajú z

  1. granulocytovej línie
  2. lymfocytovej línie
  3. monocytovej línie
  4. myeloidnej línie
  5. trombocytovej línie

 

4.7 Ktoré z nasledujúcich buniek podstupujú ďalšiu diferenciáciu  v týmuse

  1. bazofily
  2. eozinofily
  3. lymfocyty
  4. monocyty
  5. neutrofily

 

4.8  Prevažujúcou formou leukocytov v krvi pacienta s dlhodobým ťažkým hnisavým bakteriálnym zápalom:

  1. B lymfocyty
  2. Juvenilné a zrelé neutrofily
  3. Monocyty a makrofágy
  4. Prirodzené zabíjače NK bunky
  5. T lymfocyty

 

4.9 Bunky lymfoidnej línie

  1. sú najpočetnejšou leukocytovou populáciou
  2. tvoria T, B, a NK bunky
  3. obsahuijú cytoplazmatické ganuly
  4. diferencujú sa z rekurzorov myeloidných buniek
  5. fagocytujú zbytky a cudzie bunky.

 

5.1 PAMP – pathogen-associated molecular patterns – s patogénom súvisiace molekuly

A.     Dovoľujú lymfocytom rozpoznať mikroorganizmy a zničiť ich 

B.     Sú na cysteín bohaté peptidy leukocytov

C.     sú rozpoznané prostredníctovm PRR - recekptorov vrodeného imunitného systému

D.     sa podobajú na proteíny  na povrchu infikovanej

E.      indukujú sekréciu interferónov

 

5.2 Počiatočná imunitná odpoveď na E. coli (Gram – negatívnu baktériu) bude zahŕňať

A.       Nešpecifickú stimuláciu komplementu

B.       Tvorbu špecifických somaticky generovaných receptorov na väzbu E: coli

C.       Vytvorenie a sekréciu špecifických protilátok , ktoré rozpoznajú E.coli

D.       Vytvorenie špecifických  cytokínov lymfocytmi

E.        Stimuláciu KIR na NK bunkách

 

5.3 Medzi nástroje nešpecifických imunitných mechanizmov nepatria 

  1. chemokíny
  2. komplement
  3. defenzíny
  4. pamäťové bunky
  5. Interferón typu 1

 

5.4 Ktoré z nasledujúcich molekúl sú vyjadrené na povrchoch ľudských infikovaných alebo abnormálnych buniek a rozpoznané ako stresové molekuly NK bunkami

  1. Alfa alebo beta defenzíny
  2. C3 konvertáza a properdín
  3. Cytokíny a chemokíny
  4. Interferon a/ alebo interferon beta
  5. MICA a MICB

 

5.5 Alternatívna cesta aktivácie komplementu je spustená

  1. súčasťami bunkového povrchu, ktoré sú rozpoznané ako cudzie pre hostiteľa
  2. manózu obsahujúcimi zbytkami glykoproteínov na niektorých mikroorganizmoch
  3. stimuláciou KAR na NK bunkách
  4. tvorbou komplexov antigénu s protilátkou
  5. TLR receptormi viažúcim sa  na PAMP

 

6.1 Epitop-špecifické receptory na T lymfocytoch  (TCR) sa nachádzajú

  1. v cytoplazme prítomné a/ alebo na membrány viazané proteíny
  2. v plazme, lymfe a iných secernovaných tekutinách
  3. na povrchu plazmatických buniek
  4. ako transmembránové polypeptidy
  5. v jadrovej lipidovej dvojvrstve

 

6.2 Protilátky (imunoglobulíny)

  1. sú syntetizované a secernované B aj T bunkami
  2. viažu viaceré odlišné epitopy naraz
  3. obsahujú 4 rôzne polypeptidy ľahkých reťazcov
  4. rozpoznávajú špecifické epitopy spolu s vlastnými molekulami
  5. rozpoznávajú antigény čím spúštajú proces vedúci k ich deštrukcii a odstráneniu

 

6.3 Konštantné oblasti ťažkých reťazcov molekuly imunoglobulínu podmieňujú ich

  1. Epitop
  2. Fab fragment
  3. Izotyp
  4. Idiotyp
  5. Variabilnú oblasť

 

6.4 Keď je molekula imunoglobulínu vystavená pepsínu, produkto alebo produktami

  1. sú jednotlivé ťažké a ľahké reťazce
  2. sa nemôže (nemôžu) viazať na antigén
  3. je zložená (sú zložené) z 2 samostatných antigén viažúcich fragmentov
  4. kryštalizujú pri uchovaní v chlade
  5. je dimér anitgén viažúcich molekúl

 

6.5  U osôb so skorou hypersenzitivitou (alergia) na prach  spustí vzájomné prepojenie prachu  so špecifickými molekulami uvoľnenie zápalových mediátorov napríklad:

A.     IgA

B.     IgE

C.     IgG

D.     Histamínu

E.      Mastocytu

 

6.6 Klasická cesta komplementu  začína

A.     aktiváciou C1

B.     rozdelením a aktiváciou C4, C2 a C3

C.     IgA väzbou na špecifický epitop

D.     Spustním tvorby Membrane Attack Complex

E.      Vytvorením C3 konverzázy

 

6.7. Klasická cesta komplementu má za úlohu

A.     rozdelenie imunoglobulínov na Fc fragmenty

B.     uľahčuje zničenie mikroorganizmov

C.     rozpoznanie špecifických epitopov na mikroorganizmoch

D.     regulovať vývoj lymfocytov

E.      stustiť uvoľnenie histamínu

 

6.8 U ľudí sú MHC II molekuly vyjadrené

  1. na všetkých jadrových bunkách
  2. na B bunkách, dendritických bunkách a makrofágoch
  3. na erytrocytoch
  4. na mastocytoch
  5. na T bunkách

 

6.9 Základná štruktúra TCR je tvorená

  1. heterodimérom ab (gd) viazaným na membránu
  2. komplexom disulfidicky viazaných ťažkých a ľahkých reťazcov
  3. kovalentne viazanými molekulami CD3 a CD247
  4. komplexami peptidu s MHC
  5. rozpustnými momodimérmi viažucími antigén

 

6.10 Migrácia B lymfocytu na špecifické miesta (napr. do lymfatickej uzliny) závisí z časti na využití

  1. protilátok
  2. CD8
  3. CD3
  4. Komplementu
  5. Selektínov

 

6.11 Ktorá z uvedených molekúl je vyjadrená na zrelých T bunkách, ktoré fugujú ako pomocné

  1. CD4
  2. CD8
  3. GlyCAM-1
  4. IgA
  5. IgG

 

7.1 TCReceptory – receptory na CD8+T bunkách rozpoznávajú fragmenty peptidov spojených s

A.     CD3 molekulami

B.     CD4 molekulami

C.     MHC molekulami I triedy

D.     MHC molekulami II triedy

E.      MHC molekulami III triedy

 

7.2 B lymfocyty syntetizujú a exprimujú (vystavujú) imunoglobulín

A.     Ktorý obsahuje špecifické receptory pre viaceré antigény

B.     vo fagozóme a v cytoplazme

C.     v membránovom komplexe, ktorý obsahuje aj CD3

D.     na svojeje povrchovej membráne

E.      len po opustení kostnej drene

 

7.3 Primárne lymfoidné orgány sú tie, v ktorých

A.     sa aktivuje špecifická imunita

B.     filtračný systém odstraňuje cudzorodý materiál

C.     veľké množstvá cirkulujúcich leukocytov vstupujú do vzájomného kontaktu

D.     lymfocyty podstupujú svoju základnú diferenciáciu

E.      PRR viažu antigény

 

7.4 Týmus je miestom prvotnej diferenciácie

A.     B buniek

B.     Erytrocytov

C.     Heamtopoetických kmeňových buniek

D.     neutrofilov

E.      T buniek

 

7.5 Lymfatické uzliny majú dve základné oblasti:

A.     kôru a dreň

B.     Lymfu a kôru

C.     Retikulum a kôru

D.     Lymfu a dreň

E.      Retikulum a dreň

 

7.6 Ktorá z uvedených molekúl je prítomná na povrchu zrelej CD4+T bunky bunky

A.     BCR

B.     CD1d

C.     CD3

D.     CD8

E.      CD19

 

7.7 Pozitívna selekcia sa týka:

A.     Schopnosti buniek s jedinou pozitivitou viazať MHC I aj MHC II

B.     Kortikálnych tymocytov, ktoré pri nej získajú TCR

C.     Migrácie kmeňových buniek do týmusu, kde sa stanú T bunkami

D.     Programovanej smrti T buniek s jedinou pozitivitou

E.      Rozpoznania MHC tymocytmi obsahujúcimi súčasne CD4 aj CD8 (DP., CD4+CD8+)

 

7.8 Ktoré z uvedených sú primárne lymfoidné orgány

A.     kostná dreň

B.     lymfatická uzlina

C.     Peyerove pláty

D.     Slezina

E.      Tonzily

 

7.9 Biela pulpa sleziny je bohatá na

A.     erytrocyty obsahujúce hemoglobín

B.     CD4+CD8+T bunky

C.     NK bunky

D.     Plazmatické bunky

E.      Prekurzory B buniek .

 

 

8.1 Zmena triedy z IgM na IgE je spôsobená procesom nazývaným:

A.     dozrievanie imunity

B.     vylúčenie alel

C.     preladenie isotypu

D.     junkčná diverzita

E.      somatická hypermutácia

 

8.2 Existencia BCR a TCR špecifických len pre jeden antigén je spôsobená:

A.     preskupením génov pre variabilnú oblasť  imunoglobulínu

B.     dozrievaním imunity

C.     vylúčením alel

D.     preladením isotypu

E.      junkčnou diverzitou

 

8.3 Určitá B bunka má len matkine alebo otcove V reťazce, ale nikdy nie obidvoje. Toto je spôsobené procesom nazývaným

A.     vylúčnie alel

B.     diverzita protilátok

C.     preladenie izotypov

D.     junkčná diverzita

E.      náhodné spojenie VD a VDJ

 

8.4 Protilátková diverzita je daná

A.     rekombináciou V, D a J génov

B.     spojením VD a J segmentov navzájom v ťažkých reťazcoch

C.     zvýšenou väzobnou afinitou protilátok pre antigén

D.     spojením CL s CH1, CH2, CH3 alebo CH4 doménami

E.      prenesením VL alely z materského na otcovský chromozóm

 

8.5      Keď je pamäťová B bunka opakovane stimulovaná špecifickým antigénom, malé bodové mutácie v DNA kódujúcej variabilné oblasti ľahkých aj ťažkých reťazcov môžu mať za následok

A.     to, že antigénom-stimunované VDJ sa spoja a vytvorí sa nová antigénna špecificita

B.     zmenu produkcie IgM an IgG

C.     zmenu antigénnej špecificity

D.     inaktiváciu materskej alebo otcovskej VL a VH alely

E.      vytvorenie protilátok so zvýšenou afinitou pre väzbu daného epitopu.

 

9.1 Ktoré z uvedených problémov sú typické pre osoby postihnuté apláziou týmusu

A.     porucha vývoj samotných B lymfocytov

B.     porucha komplementového systému

C.     porucha funkcie NK buniek

D.     porucha vývoja T lymfocytov

E.      porucha vývoja T lymfocytov a odpovede sprostredkovanej B bunkami

 

9.2 Negatívna selekcia T buniek sa uskutočňuje v

A.     krvných cievach

B.     kostnej dreni

C.     lymfatickej uzline

D.     slezine

E.      týmuse

 

9.3 Prekurzory T buniek, prothymocyty, migrujú z kostnej drene do týmusu ako odpoveď na pôsobenie

A.     interforónu

B.     IL-4

C.     IL-5

D.     IL-10

E.      Lymfotaktínu

 

9.4 Aký je osud tymocytov, ktoré nedokážu vytvoriť receptor pre IL-7

A.     apoptotická smrť bunky

B.     vývoj gd T bunky

C.     vývoj NK bunky

D.     zlyhanie vycestovania do týmusu

E.      vývoj v rámci B línie

 

9.5 NKT bunky

A.     majú možnosť rozpoznať veľké množstvo antigénov

B.     majú na svojom povrchu markery, ktoré sú charakteristické aj pre NK bunky

C.     vytvárajú pamäť, keď sa stretnú s antigénom opakovane

D.     migrujú predovšetkým do dýchacích orgánov, kože a peritoneálnej dutiny

E.     odpovedajú na antigén pomalšie ako abT bunky

 

9.6 NKT bunky

A.     sú obvykle CD8 pozitívne bunky

B.     viažu epitopy viazané v MHC II triedy

C.     majú TCReceptory pre antigény vytvorené DNA preskupením

D.    syntetizujú imunoglobulín

E.     prezentujú Ig na svojom povrchu

 

9.7 Pre-pro B bunky obsahujú

A.     Obsahujú buď k alebo l ľahké reťazce

B.     Majú na svojom povrchu pseudo IgM

C.     Majú Iga a Igb prídavné molekuly pri BCR

D.    Majú VDJ spájajúce gény

E.     Majú v cytoplazme vyjadrené ľahké reťazce

 

9.8  B-1 B bunky

A.     sa objavujú neskôr vo vývoji ako B-2 B

B.     sú potrebnejšie pre vrodené imunitné mechanizmy ako B-2 B

C.     majú viac IgD ako IgM molekúl na svojom povrchu ako B-2 B

D.     majú rozsiahlu schopnosť rozpoznať množstvo anitgénov

E.      vyžadujú spoluprácu T buniek na aktiváciu

 

10.1 T bunky rozpoznávajú epitopy, s ktorými sa predtým nikdy nestretli prostredníctvom

A.     náhodne vygenerovaným obrovským množstvom TCReceptorov, ktoré boli vytvorené pred stretnutím sa s antigénmi

B.     spracovaním vzoriek prostredia fagocytózou alebo pinocytózou

C.     syntetizovaním imunoglobulínov špecifických pre veľké množstvo epitopov

D.     výberom z veľkého množstva molekúl ako napríklad TCReceptora ligandami

E.      použitím v genóme zakódovaných PRR

 

10.2 Ktoré z nasledujúcich buniek zachytávajú peptidové fragmenty do molekuly MHC II triedy

A.     CD4+ T bunky

B.     CD8+ T bunky

C.     Dendritické bunky

D.     gd T bunky

E.      neutrofily

 

10.3 Fragmenty intracelulárneho patogéna sú prezentované T bunkám

A.     priamym  zapojením PRR na povrchu bunky

B.     makropimnocytozou do  gd T bunkami

C.     molekulami MHC I triedy CD8+ T bunkám

D.     fagocytózou a prezentáciou CD4+ T bunkám

E.      umiestnením do endocytických vezikúl a ich spojením s molekulou MHC II triedy

 

10.4 Termín imunologická synapsa sa týka

A.     PAMP rozpoznaním PRR

B.     Reštrikciou CD4+ T buniek pred molekulami MHC I triedy

C.     Selektívnou anergiou T buniek

D.     Rozpoznaním voľných molekúl T bunkami

E.      Kontakt medzi APC a T bunkou

 

10.5 CD4+ T bunky, ktoré odpovedajú na intracelulárne patogény aktiváciou a nahromadením fagocytujúcich buniek sa nazývajú

A.     APC

B.     CTL - cytotoxické T lymfocyty

C.     Th0 bunky

D.     NK bunky

E.      Th2 bunky

 

10.6 V prítomnosti lipopolysacharidu odvodeného z mikroorganizmu

A.     APC bunky secernujú cytokíny

B.     Uvoľnenie cytokínov má za následok aktiváciu leukocytov

C.     Stimulácia sekrécie IFN- g aktivizuje leukocyty

D.     Th0 bunky sa ďalej diferencujú na Th1 bunky

E.      Všetky možnosti sú správne

 

10.7 Napojením sa pMHC I na infikovanej bunke

A.     BCReceptory sa navzájom pospájajú a spustí sa signalizácia

B.     CD4+ bunky uvoľnia IL-4

C.     CD8+ cytotoxické T bunky zničia infikovanú bunku

D.     Naivné Th1 bunky secernujú cytokíny

E.      Th0 bunky sa diferencujú na Th2 bunky

 

10.8 Aktivácia B buniek vedie k

A.     prezentácii MHC I triedy dendritickými bunkami

B.     rozpoznaniu iných epitopov povrchovými IgD a IgM

C.     prenosu signálu z BCReceptora a z CD4+ T bunky do jadra

D.     preladeniu triedy

E.      zničeniu antigénu enzýmami

 

11.1 Krvné testy na určenie krvnej skupiny pred transfúziou zahŕňajú stanovenie IgM protilátok proti A alebo B anitgénu. Pozitívna reakcia sa prejaví tvorbou agregátov a nazývame ju:

A.     aglutinácia

B.     aktivácia komplementu

C.     neutralizácia

D.     opsonizácia

E.      precipitácia

 

11.2 Súčasť  komplementu C3b účinkuje pri obalení antigénu, čo ho urobí atraktívnejším pre fagocytózu. Tento proces je

A.     aglutinácia

B.     aktivácia komplementu

C.     neutralizácia

D.     opsonizácia

E.      precipitácia

 

11.3 Test pri ktorom sa identifikuje vytvorenie nerozpustných komplexov rozpustného antigénu s protilátkou sa nazýva (napríklad pri imundifúzii)

A.     aglutinácia

B.     aktivácia komplementu

C.     neutralizácia

D.     opsonizácia

E.      precipitácia

 

11.4 Väzba protilátok mikrobiálnymi epitopmi alebo rozpustnými molekulami spôsobom, ktorý bráni schopnosti týchto mikroorganizmov/molekúl viazať sa na povrch hostiteľských buniek sa nazýva:

A.     aglutinácia

B.     aktivácia komplementu

C.     neutralizácia

D.     opsonizácia

E.      precipitácia

 

11.5 Ktoré z nasledujúcich typov protilátok aktivujú komplementovú kaskádu pri väzbe s antigénom

A.     IgA a IgD

B.     IgA a IgE

C.     IgA a IgM

D.     IgE a IgG

E.      IgG a IgM

 

12.1 Stav neodpovedavosti T lymfocytov, ktorý sa vyskytuje po vytvorení komplexu pMHC

sa nazýva

A.     alergia

B.     apoptóza

C.     anergia

D.     autoimunita

E.      hypersenzitivita

 

12.2 Ktoré z nasledujúcich buniek poskytujú 2. signál T bunke po vytvorení imunologickej synapsy, aby došlo k jej aktivácii

A.     APC

B.     Anergizované T bunky

C.     CD4+Treg bunky

D.     Folikulárne dendritické bunky

E.      Primitívne T bunky -thymocyty

 

12.3 Ktoré z nasledujúcich buniek vyžadujú spoluprácu  pMHC so súborom kostimulačných druhotných signálov z APC (obvykle dendritických buniek), na to, aby sa aktivovali.

A.     anergické T bunky

B.     B bunky

C.     Mastocyty

D.     Naivné T bunky

E.      Prirodzené zabíjačské bunky

 

13.4 Ktorý z uvedených mechanizmov je zodpovedný za to, že môžeme opakovane ochorieť na infekciu vírusom chrípky

A.     neutralizujúce protilátky proti chrípke rýchlo vymiznú

B.     nedostatočný čas na to, aby CD4+ T bunky vytvorili pamäť

C.     intracelulárne vírusové častice unikajú imunitného dozoru

D.     Hypersenzitivita typu 1 sa vyskytuje pri druhej expozícii chrípkovému vírusu

E.      Variabilita vírusu je dôvodom neúčinnosti špecifických imunitných mechanizmov po  infekcii   v predchádzajúcom roku

 

13.6  Molekula akútnej fázy zápalu syntetizovaná v pečeni pri baktériových a hubových infekciách je

A.     CRP

B.     Chemokín

C.     Komplement

D.     Imunoglobulín

E.      Interleukín

 

13.7 Ktorý z nasledujúcich izotypov imunoglobulínu je sučasťou slizničnej imunitnej odpovede  a secernovaný  MALT

A.     IgA

B.     IgD

C.     IgE

D.     IgG

E.      IgM

 

13.8 Ktorá z nasledujúcich charakteristík je typická pre slizničný imunitný systém

A.     Rýchla odpoveď nasmerovaná proti všetkým cudzím molekulám

B.     Chronický zápal vytvára nehostinné prostredie pre mikroorganizmy

C.     IL-2 a IFN-prispievajú k vytvoreniu prostredia vhodného pre TH1

D.     Sekrécia IgG  je významnejšia ako sekrécia IgA

E.      Tolerancia cudzích antigénov je skôr pravidlom ako  výnimkou

 

 

 

13.9 14 mesačný chlapec, ktorý nebol očkovaný žiadnou odporúčanou vakcínou zostáva zdravý napriek jeho každodennému stretávaniu detí počas celého minulého roka v kolektíve. Ktoré z nasledujúcich mechanizmov vysvetľuje prečo neochorenl na diftériu, osýpky, divý kašeľ, detskú obrnu:

A.     kolektívna imunita

B.     genetická predispozícia

C.     antigénny shift

D.     imunitný únik

E.      tolerancia

 

13.10 Ktorý z nasledujúcich typov očkovacích látok vyvolá najsilnejšiu a najdlhšie trvajúcu protektívnu imunitnú odpoveď

A.     oslabený živý vírus vo vakcíne

B.     DNA vakcína

C.     Usmrtený vírus vo vakcíne

D.     Rekombinantná vakcína

E.      Subjednotková vakcína

 

14.1 Pôvodne zdravý muž prišiel do ambulancie s nádchou, upchatým nosom a pretrvávajúcimi respiračnými príznakmi trvajúcimi niekoľko mesiacov po návrate domov, kde si všimol zaplesnenie steny v dome. Kožné testy na precitlivelosť na spóry plesní boli pozitívne. Tieto nálezy sú príkladom:

A.     Kontaktnej dermatitídy

B.     DTH

C.     Okamžitej hypersenzitivity

D.     Sérovej nemoci

E.      Hypersenzitivity II. Typu

 

14.2 25 ročná žena s anamnézou alergie na PNC, ktorá nebola známa jej lekárovi, dostala jedinú injekciu PNC na liečenie akútnej infekcie. V priebehu minút sa vyvinula u nej difúzna žihľavka, tachykardia, hypotenzia. Táto pacientka mala:

A.     Anafylaktickú reakciu

B.     Alergiu

C.     Protilátkami sprostredkovanú cytotoxickú reakciu

D.     Astmu

E.      Kontaktnú precitlivelosť

 

14.3 Ktorá s nasledujúcich reakcií je spustená interakciou hostiteľových bunkových membrán s IgM alebo IgG protilátkami a nikdy nie IgE

A.     arthusova reakcia

B.     sérová choroba

C.     hypersenzitivita I typu

D.     hypersenzitivita II typu

E.      hypersenzitivita IV typu

 

 

 

 

 

14.4 8-ročné dievčatko so známou alergiou na oriešky náhodne zjedla oblátku so zbytkami orieškov. V priebehu jednej hodiny sa u nej vyvinie difúzny erytém a žihľavku súvisiacu s respiračnými symptomami a difúznym pískaním na pľúcach. Tieto nálezy sú typické pre:

A.     hypersenzitivitu I. typu

B.     arthusovu reakciu

C.     bunky obsahujúce FcReceptor viažuce sa na hostiteľské bunky pokryté IgG protilátkami

D.     IgG viažuce sa na extracelulárnu hmotu v dýchacích cestách

E.      IgM protilátkami sprostredkovaná spolupráca s bunkovou membránou lymfocytu

 

14.5 8 ročný pacient, ktorý sa zotavil s alergickej reakcie, sa išiel nasledujúci deň hrať s priateľkou, ktorá sa nedávno vrátila s výletu s Ázie. Priateľka mu dala japonskú lakovanú krabičku ako darček. Dva dni neskôr sa u neho vyvinulo svrbenie na rukách  a jeho mama si všimla, že má začervenané oči a vyrážku na ramene. Tieto nálezy sú typické pre:

A.     hypersenzitivitu I typu sprostredkovanú CD4+T bunkami

B.     hypersenzitivitu I typu sprostredkovanú CD8+T bunkami

C.     hypersenzitivitu II typu sprostredkovanú CD8+T bunkami

D.     hypersenzitivitu III typu sprostredkovanú CD4+T bunkami

E.      hypersenzitivitu IV typu sprostredkovanú CD4+T bunkami

 

14.6 45 ročná žena s anamnézou vírusovej hepatitídy C prišla na vyšetrenie pre zníženú funkciu obličie, hypertenziu a anémiu. Laboratórne nálezy ukázali znížené koncentrácia C3 zložky komplementu. Močový sediment obsahoval leukocyty, erytrocyty a erytrocytové valce (bielkovinové odliatky obličkových tubulov, ktoré obsahovali erytrocyty). Biopsia obličky odhalila glomerulonefritídu. Tieto nálezy sú typické pre:

A.     hypersenzitivitu I typu sprostredkovanú CD4+T bunkami

B.     hypersenzitivitu II typu sprostredkovanú IgM protilátkami

C.     hypersenzitivitu III typu sprostredkovanú voľnými IgG protilátkami

D.     hypersenzitivitu IV typu sprostredkovanú CD4+T bunkami

E.      hypersenzitivitu IV typu sprostredkovanú IgG a niekedy IgM protilátkami

 

14.7 35 ročný muž prišiel s bolesťou hlavy, únavou, svetloplachosťou, dyspnoe, tachykardioiu. Laboratórne nálezy odhalili hemoglobín a pozitívny test na prítomnosť protilátok na erytrocytoch – Coombsov test). Pacient v tom období užíval ATB kvôli respiračnému infektu. Tieto nálezy sú typické pre:

A.     hypersenzitivitu I typu sprostredkovanú IgG protilátkami

B.     hypersenzitivitu II typu sprostredkovanú IgG protilátkami

C.     hypersenzitivitu III typu sprostredkovanú IgG protilátkami

D.     hypersenzitivitu III typu sprostredkovanú IgG a IgM protilátkami

E.      hypersenzitivitu IV typu sprostredkovanú CD4+T bunkami

 

 

15.1 Imunodeficit spôsobený genetickými alebo vrodenými defektami je

A.     primárny

B.     sekundárny

C.     vždy letálny

D.     dobre liečiteľný

E.      všetky možnosti sú správne

 

 

 

15.2 Medzi sekundárne imunodeficity nepatrí

A.     Di Geoergeov sy

B.     Imunodeficit z malnutrície

C.     Imunodeficit pri HIV infekcii

D.     Imunosupresívnou terapiou navodený deficit imunity

E.      Všetky odpovede sú správne

 

15.3 Deficit lymfoidnej vývoj línie sa prejaví

A.     poruchou špecifickej humorálnej

B.     poruchou nešpecifickej bunkovej

C.     poruchou ADCC

D.     poruchou DTH

E.      všetky odpovede sú správne

 

15.4 Deficit T bunkovej línie sa prejaví

A.     čiastočne poruchou špecifickej humorálnej

B.     poruchou nešpecifickej bunkovej

C.     poruchou ADCC

D.     poruchou DTH

E.      všetky odpovede sú správne

 

15.5 Deficit B bunkovej línie sa prejaví

A.     poruchou špecifickej humorálnej imunity

B.     poruchou nešpecifickej bunkovej

C.     poruchou ADCC

D.     poruchou DTH

E.       viac možností je pravdivých (ak áno, zakrúžkujte)

 

15.6 Neschopnosťou ingescie a degradácie antigénu je poruchou

A.     fagocytujúcich buniek

B.     NK buniek

C.     T buniek

D.     B buniek

E.      Všetky odpovede sú správne

 

15.7 Deficit súčastí komplementového systému sa neprejavuje významnou

A.     poruchou opsonizácie

B.     poruchou lýzy mikroorganizmov

C.     poruchou vzniku zápalu

D.     poruchou v oblasti nešpecifickej imunity

E.      poruchou v oblasti špecifickej immunity

 

16.1 Zlyhanie schopnosti inaktivácie alebo eliminácie autoreaktívnych buniek je následkom

A.     autoimunity

B.     pozitívnej selekcie

C.     negatívnej selekcie

D.     tolerancie

E.      supresie

 

 

 

16.2 Zlyhanie imunitného systému rozpoznať epitop a zničiť ho sa nazýva

A.     autoimunita

B.     pozitívna selekcia

C.     negatívna selekcia

D.     tolerancia

E.      supresia

 

16.3 Inaktivácia a deštrukcia lymfocytov, ktoré nesú BCReceptor alebo TCReceptor, ktorý rozpoznávajú vlastné molekuly vyvolá stav nazývaný

A.     autoimunita

B.     pozitívna selekcia

C.     negatívna selekcia

D.     tolerancia

E.      supresia

 

16.4 Molekulové mimikry je spôsob navodenia reakcie proti vlastným štruktúram

A.     skrížene reagujúcimi protilátkami

B.     stratou tolerancie

C.     stratou schopnosti negatívnej selekcie

D.     stratou schopnosti imunologicky privilegovaných orgánov

E.      stratou centrálnej tolerancie

 

16.5 Navodenie centrálnej tolerancie sa uskutočňuje

A.     v primárnych lymfoidných orgánoch in utero

B.     v sekundárnych lymfoidných orgánoch in utero

C.     v primárnych lymfoidných orgánoch postnatálne

D.     v sekundárnych lymfoidných orgánoch postnatálne

E.      neexistenciou 2. signálu aktivácie T lymfocytov po vytvorení imunologickej synapsy

 

16.6 Periférna tolerancia sa  vytvára

A.     v primárnych lymfoidných orgánoch in utero

B.     v primárnych lymfoidných orgánoch postnatálne

C.     regulačnou inhibíciou autoreaktívnych buniek

D.     neexistenciou 2. signálu aktivácie T lymfocytov po vytvorení imunologickej synapsy

E.      všetci možnosti sú správne

 

16.7 Reumatoidný faktor je

A.     väzba IgM protilátky na Fc fragment IgG

B.     diagnostický pre reumatickú horúčku

C.     obidve odpovede sú správne

 

16.8 Medzi imunologicky privilegované orgány alebo tkanivá patrí

A.     rohovka

B.     placenta

C.     lumen tubulov testes

D.     mozog

E.      všetky možnosti sú správne

 

 

 

 

16.9 Autoimunitné ochorenia sú charakterizované

A.     tvorbou protilátok proti vlastným štrutúram

B.     tvorbou špecifických T buniek proti vlastným štruktúram

C.     reakciami (bunkovej aj humorálnej imunity) proti vlastným štruktúram

 

17.1    Pravdepodobnosť úspechu transplantácie je daná

A.     príbuzenským vzťahom

B.     genetickou zhodou

C.     imunosupresívnou terapiou

D.     ABC je správne

E.      BC je správne

F.      AC je správne

 

17.2    Transplantát od jednovaječného dvojčať sa nazýva

A.     autotransplantát

B.     izotransplantát

C.     allotransplantát

D.     heterotransplantát

E.      idiotransplantát

 

17.3    Transplantát od rodiča sa nazýva

A.     Autotransplantát

B.     izotransplantát

C.     allotransplantát

D.     heterotransplantát

E.      homotransplantát

 

17.4    Transplantát kože človeka od zvieraťa sa nazýva

A.     Autotransplantát

B.     Izotransplantát

C.     Allotransplantát

D.     Heterotransplantát

E.      idiotransplantát

 

17.5 MHC I a II antigénu sú geneticky charakterizované

A.     kondominanciou

B.     heterozygociou

C.     viacpočetnými lokusmi

D.     autozomálne dominantným prenosom

E.      viac možností je správnych (ktoré)

 

17.5    Akútna reakcia na štep je charakterizovaná

A.     odhojením v priebehu minút

B.     odhojením v dôsledku aktivity existujúcich senzibilizovaných T lymfocytov

C.     odhojením sprostredkovaným  vytvorením reakcie na cudzorodé antigény štepu

D.     odhojením v dôsledku existujúcich protilátok

E.      odhojením v dôsledku straty tolerancie

 

 

 

 

17.6    Chronická reakcia na štep je charakterizovaná

A.     odhojením v priebehu minút

B.     odhojením v dôsledku aktivity existujúcich senzibilizovaných T lymfocytov

C.     odhojením sprostredkovaným  vytvorením reakcie na cudzorodé antigény štepu

D.     odhojením v dôsledku existujúcich protilátok

E.      odhojením v dôsledku straty tolerancie

 

17.7    Zrýchlená reakcia na štep je charakterizovaná

A.     odhojením v priebehu minút

B.     odhojením v dôsledku aktivity existujúcich senzibilizovaných T lymfocytov

C.     odhojením sprostredkovaným  vytvorením reakcie na cudzorodé antigény štepu

D.     odhojením v dôsledku existujúcich protilátok

E.      odhojením v dôsledku straty tolerancie

 

17.8    Hyperakútna reakcie na štep je charakterizovaná

A.     odhojením po niekoľkých týždňoch

B.     odhojením v dôsledku aktivity existujúcich senzibilizovaných T lymfocytov

C.     odhojením sprostredkovaným  vytvorením reakcie na cudzorodé antigény štepu

D.     odhojením v dôsledku existujúcich protilátok

E.      odhojením v dôsledku straty tolerancie

 

17.9    Host versus graft reakcia  je

A.     typická pre reakciu pri transplantácii kostnej drene

B.     typická pri reakcii po druhej a ďalšej transplantácii

C.     charakterizovaná zlepšeným prežívaním v smere auto, iso, allo, xeno

D.     charakterizovaná neprítomnosťou pamäťových buniek

E.      všetky možnosti sú pravdivé

 

17.10 Graft versus host reakcia je

A.     typická pre reakciu pri transplantácii kostnej drene

B.     typická pri reakcii po druhej a ďalšej transplantácii

C.     charakterizovaná zlepšeným prežívaním v smere auto, iso, allo, xeno

D.     charakterizovaná neprítomnosťou pamäťových buniek

E.      všetky možnosti sú pravdivé

 

 

0.1  Očkovanie proti pravým kiahňam experimentálne vyskúšal a popísal

A.     Edward Jenner

B.     Louis Pasteur

C.     Ramzes I

D.     Ali Mao Malin

E.      Robert Koch

 

0.2 Pri očkovaní proti pravým kiahňam bola použitá vlastnosť antigénnej podobnosti ľudského a zvieracieho vírusu. Podobný princíp sa používa pri očkovaní proti

A.     tuberkulóze

B.     tetanu

C.     osýpkam

D.     detskej obrne

E.      čiernemu kašľu

 

 

 

 

 

 

0.3  Látka  podobná toxínu, ktorá má jeho antigénne a imunogénne vlastnosti a nemá toxické

vlastnosti sa nazýva

A.     antitoxín

B.     toxoid

C.     toxín

D.     protilátka

E.      haptén

 

0.4  Antitoxín je

A.     Toxicity zbavený toxín

B.     Protilátka proti toxínu

C.     Anatoxín

D.     Toxoid

E.      Antigenicity zbavený toxín

 

0.5  Anatoxín alebo toxoid tetnického toxínu sa pripravuje

A.     denaturáciou toxínu obvykle formaldehydom

B.     separáciou bielkoviny z imunizovaného zvieraťa

C.     denaturáciou varom

D.     riedením toxínu do bezpečných koncentrácií

E.      väzbou na toleragén

 

0.6 Očkovanie môže spôsobiť autoimunitné ochorenia, nie je potrebné lebo infekčné ochorenia proti ktorým očkujeme už neexistujú. Tieto trvrdenia sú

A.     pravdivé na základe potvrdených údajov imunologických a epidemiologických štúdií

B.     pravdivé na základe imunologických prehľadov

C.     nepravdivé a prezentované antivakcinačnými aktivistami

D.     nie sú dostatočne preskúmané a preto ich je možné tolerovať

E.      sú dostatočne preskúmané a je potrebné ich propagovať

 

0.7  Medzi eradikované infekcie patrí

A.     besnota

B.     osýpky

C.     tetanus

D.     pravé kiahne

E.      ovčie kiahne

 

0.8  Špecifickú aktívnu imunitu  získanú prirodzene získame

A.     transplacentárne od matky

B.     po ochorení

C.     po očkovaní

D.     po podaní imúnneho séra

 

 

 

 

0.9 Špecifickú aktívnu imunitu získanú umelo navodíme

F.      transplacentárne od matky

G.     po ochorení

H.     po očkovaní

I.        po podaní imúnneho séra

 

0.10 Špecifickú pasívnu imunitu získanú prirodzene získame

A.     transplacentárne od matky

B.     po ochorení

C.     po očkovaní

D.     po podaní imúnneho séra

 

0.11 Špecifickú pasívnu imunitu získanú umelo navodíme

A.     transplacentárne od matky

B.     po ochorení

C.     po očkovaní

D.     po podaní imúnneho séra

 

 

1. Antigén reaguje s protilátkou :

     a, len in vivo

     b, len in vitro

     c, môže reagovať in vivo i in vitro

 

  2. Inaktivované sérum získate z čerstvého séra jeho zahriatím na 37 °C - 3O´(minút)

      a, áno

      b, nie

 

   3. Kompletný antigén je :

       a,haptén

       b,semihaptén

       c, imunogén, musí mať imunogénnosť a špecifickosť

 

4. Antigén pri komplement viažúcej reakcii môže byť len:

     a, korpuskulárny

     b, koloidálny

     c, korpuskulárny alebo koloidálny

 

5. Zložky KVR (BWR) sú :

     a, antigén; protilátka; C; HS

     b, antigén; protilátka; C

     c,  antigén; protilátka; HS

 

6.  Na dôkaz difterického toxínu použijete:

     a, jednoduchú imunodifúziu

     b, dvojitú imunodifúziu

     c, radiálnu jednoduchú imunodifúziu

 

 

 

 

7. Pri niektorých ochoreniach ľudské erytrocyty sú aglutinované pri teplote O-5C

     a,sú to chladové aglutiníny

     b,nie sú to chladové aglutiníny

 

8. Pri priamej aglutinačnej reakcii  riedime geometrickým radom:

     a, sérum pacienta

     b, antigén

 

9. Pri kvantitatívnej precipitačnej reakcii riedime:

    a, antigén

    b, protilátku

 

10. Nosičom pre solubilne antigény môže byť:

      a, korpuskulárny antigén

      b, erytrocyt

      c, latexové častice

      d, všetky odpovede sú správne

 

11. Pri KFR je potrebné robiť titráciu komplementu:

      a, áno

      b, nie

 

12. Označte koloidálny antigén:

      a, erytrocyt

      b, častice latexu

      c, toxín

 

13. Najväčšie zriedenie séra , ktoré ešte reaguje s antigénom je :

     a, titer séra

     b, titer protilátok

 

14. Pri prstencovej precipitácii /Ring test/ odčitavame:  

     a, precipitačné línie                                  

     b, precipitačný prstenec 

 

15. Widalova reakcia je:

    a, priama aglutinácia

    b, nepriama aglutinácia

    c, je to precipitácia prevedená na aglutináciu

 

16. Výsledok pri KFR je správny:

   a, hemolýza áno, výsledok je pozitívny

   b ,hemolýza nie, výsledok je negatívny

 

17. Za signifikantný pre danú infekciu sa považuje výsledok:

     a, najmenej 4 násobny vzostup titra protilátok v druhej vzorke

     b, titer 2. vzorky sa rovná titru protilátok 1. vzorky

     c, titer 2. vzorky je 2 násobny oproti titru 1. vzorky

 

 

 

18. Na dôkaz protilátok je citlivejšia:

      a, aglutinácia

      b, precipitácia

 

19. Pri dôkaze protilátok aglutináciou fenomén prozóny spôsobujú blokujúce protilatky…

      a,áno

      b, nie

 

20. Precipitácia:

      a, v agaroze sa označuje ako imunodifúzia

      b, antigén pri nej musí byť korpuskulárny

 

 21. Jednoduchú radiálnu imunodifúziu v úprave pani Mančiniovej použijete na:

   a, stanovenie CRP

   b,stanovenie baktericídnej aktivity séra

   c, na určenie koncentrácie tried imunoglobulínov

 

22. Označte dvojicu kapsulárny a somatický antigén :

      a, O a H antigén

      b, O a K antigén

      c, K a H antigén

 

23.Baktérie,ktoré majú bičíky ,majú antigén:

     a, antigén H

     b, antigén O

     c, antigén K

 

24. Ktorá z uvedených možností označuje titer séra:

      a, 16O

      b, 1: 16O

      c, 1 x16O

 

25. Serotypizácia je:

     a, priama aglutinačná reakcia

      b, nepriama aglutinačná reakcia

      c, je to precipitačná reakcia

 

26. Na dôkaz difterického toxínu in vitro sa používa :

      a, metóda jednoduchej radiálnej imunodifúzie

      b, imunoelektroforetická metóda

      c, dvojitá imunodifúzia - Elekova

 

                                                                       

                      

 

 

 

 

 

 

 

1.      Stanovením  proteínov akútnej fázy zápalu (CRP) v sére pacienta sledujeme imunitu :

a.       Špecifickú bunkovú

b.      Špecifickú humorálnu

c.       Nešpecifickú bunkovú

d.      Nešpecifickú humorálnu

 

2.      Stanovením  C3, C4 zložiek komplementu v sére pacienta sledujeme imunitu:

a.       Špecifickú bunkovú

b.      Špecifickú humorálnu

c.       Nešpecifickú bunkovú

d.      Nešpecifickú humorálnu

 

3.      Pri určení koncentrácie lyzozýmu vo vzorke od pacienta sa využíva:

a.       M. lysodeicticus

b.      E. coli

c.       Precipitácia v kapilárach

d.      Sklíčková aglutinácia

 

4.      Suspenzia E. coli s pridaním vzorky pacientovho séra sa využíva pri stanovení:

a.      Zložiek komplementuC3, C4

b.      Bakteriostatickej aktivity séra

c.       Baktericídnej aktivity séra

d.      C-reaktívneho proteínu

 

5.      Počet fagocytujúcich PMNL v percentách udáva:

a.       Fagocytárna aktivita

b.      Fagocytárny index

 

6.      Priemerný počet fagocytovaných elementov na 1 PMNL udáva:

a.       Fagocytárna aktivita

b.      Fagocytárny index

 

7.      Reakciu špecifickej protilátky s antigénom pri aktivácii komplementovej kaskády vyžaduje:

a.       Alternatívna cesta

b.      Klasická cesta

c.       Lektínová cesta

 

8.      Cytokinmi indukovaná tvorba zápalových proteínov v pečeni aktivuje komplementovú kaskádu:

a.       Alternatívnou cestou

b.      Klasickou cestou

c.       Lektínovou cestou

9.      Schopnosť aktivácie komplementu  ihneď po vstupe cudzorodých buniek do organizmu je pri:

a.       Alternatívnej ceste

b.      Klasickej ceste

c.       Lektínovej ceste

 

10.  Medzi biologické účinky komplementu patrí:

a.       Lýza buniek (vytvorenie MAC)

b.      Opsonizácia

c.       stimulácia fagocytózy

d.      neutralizácia vírusov

e.       extravazácia a chemotaxia leukocytov v mieste zápalu

f.        všetky možnosti sú správne

 

11.  Precipitáciou v kapilárach stanovujeme kvalitatívne:

a.       FA

b.      Baktericídnu aktivitu séra

c.       Koncentráciu lyzozýmu

d.      C-reaktívny proteín

e.       FI

f.        CH50 zložku komplementu

 

12.  Poruchy komplementu sa neprejavujú:

a.       zníženou obranyschopnosťou organizmu

b.      zníženým sklonom k recidivujúcim infekciám pyogénnymi baktériami

c.       sklonom k imunokomplexovému ochoreniu

 

13.  Do nešpecifickej bunkovej imunity nepatrí:

a.       Stanovenie počtu lymfocytov

b.      stanovenie cirkulujúcich imunokomplexov

c.       stanovenie fagocytárnej aktivity

 

14.  Do nešpecifickej bunkovej imunity patrí:

a.       Stanovenie koncentrácie lyzozýmu

b.      Stanovenie cirkulujúcich imunokomplexov

c.       Stanovenie fagocytárneho indexu

d.      Stanovenie C-reaktívneho proteínu

 

15.  Do funkčnej nešpecifickej bunkovej imunity patrí:

a.       Stanovenie koncentrácie lyzozýmu

b.      Stanovenie baktericídnej aktivity séra

c.       Stanovenie fagocytárnej aktivity

d.      Stanovenie počtu lymfocytov

 

16.  Bunky lymfatického systému:

a.       Produkujú imunoregulačné cytokiníny

b.      Neovplyvňujú ostatné časti imunitného systému

c.       Neposkytujú špecifickú ochranu proti Ag

 

17.  Usadené tkanivové makrofágy sa:

a.       Nachádzajú v spojivovom tkanive

b.       nenachádzajú v CNS

c.       Nachádzajú v pečeni a nie sú prítomné v pľúcach

 

18.  T-lymfocyty zohrávajú kľúčovú úlohu v imunite:

a.       Bunkovej

b.      Protilátkovej

 

19.  Dendritické bunky sú:

a.       Cirkulujúce monocyty

b.      Sú usadené tkanivové makrofágy

c.       Sú makrofágom podobné bunky

 

20.  Do myeloidnej rady nepatria:

a.       Eozinofily

b.      NK bunky

c.       Makrofágy

 

21. NK bunky:

a.       Sú bunky vrodenej imunity

b.      Neničia nádorové bunky

c.       Neničia bunky napadnuté vírusom

 

22. Antigén prezentujúce bunky (APC):

a.       Nie sú prítomné v lymfatických uzlinách

b.      Majú schopnosť fagocytovať

c.       Neumožňujú prezentáciu antigénu  T-bunkámi