Kamerunský vedec Adamou Velhima: „Genomika je budúcnosť – bez nej tuberkulózu neporazíme“
Rozhovor s vedcom ADAMOU VELHIMA o tuberkulóze, genomike a živote v Martine. Do Európy pricestoval z afrického Kamerunu kvôli štúdiu PhD.
Pôsobí na Ústave farmakológie Jesseniovej lekárskej fakulty, kde spolupracuje s Mgr. Matúšom Dohálom, PhD. na výskume tuberkulózy a na celogenómovom sekvenovaní vzoriek, ktoré si priniesol priamo z Afriky. V Kamerune predstavuje tuberkulóza obrovský problém, no molekulárnym analýzam sa tam doteraz nikto podrobne nevenoval. V rozhovore rozpráva o tom, čo ho priviedlo k vede, s akými prekážkami sa na Slovensku stretol a prečo je genomika podľa neho vedou budúcnosti.
Čo vás priviedlo k vedeckej práci?
Ako mladého ma fascinovali knihy o Louisovi Pasteurovi či Robertovi Kochovi. Príbehy o objavoch, ktoré zásadne zmenili medicínu. Najskôr som sa stal lekárom, no neskôr som sa rozhodol vydať sa skôr na vedeckú dráhu.
Prečo ste sa rozhodli pre štúdium mikrobiológie, biotechnológie a najmä pre výskum bakteriálnych patogénov?
Počas vysokej školy, kde som študoval biomedicínske vedy, som sa musel rozhodnúť, či si na magisterskom stupni vyberiem biochémiu alebo bakteriológiu a virológiu. Tým, že biochémia je z veľkej časti aj o matematike, kde nie som až tak doma, rozhodol som sa pre druhú možnosť. Popri tom som študoval aj molekulárnu biológiu. Hoci je tento odbor vo svete už veľmi rozvinutý, u nás v Kamerune stále nedosahuje potrebnú úroveň, a v tejto oblasti je mnoho neprebádaného. Preto som sa rozhodol venovať tuberkulóze aj v spojení s molekulárnou biológiou.
Ako ste sa dozvedeli o Jesseniovej lekárskej fakulte UK v Martine a prečo ste si ju vybrali pre svoj pobyt?
Rovnako ako mnohí PhD študenti som sa snažil časť výskumu robiť mimo Kamerunu. Jedným z dôvodov je aj nedostatočné prístrojové vybavenie u nás doma. Keďže som sa dlhodobo venoval výskumu tuberkulózy, vedel som, že na Jesseniovej lekárskej fakulte sa tejto problematike podrobne venujú. Kontaktoval som Ústav farmakológie a mal som šťastie – komunikovali sme spolu už od roku 2023. Po vybavení všetkých formalít som získal štipendium prostredníctvom agentúry SAIA a mohol som vycestovať do Martina.
Aké sú vaše prvé dojmy z fakulty?
Moje prvé dojmy boli výborné. Je to môj úplne prvý pobyt v Európe. Vaše laboratóriá pôsobia obrovsky – v porovnaní s tými v Kamerune sa to nedá ani porovnať. Vaše biomedicínske centrum je pre mňa skutočne najväčšie na svete.
Váš doktorandský výskum sa venuje molekulárnemu typovaniu Mycobacterium bovis a rezistencii na lieky proti tuberkulóze. Prečo je táto téma dôležitá?
Tuberkulózu som si vybral preto, lebo stále patrí medzi najnebezpečnejšie ochorenia. Aj v roku 2025 je to najsmrteľnejšia infekčná choroba na svete. V Kamerune máme omnoho viac prípadov aj úmrtí ako v Európe. U nás je navyše veľkým problémom tuberkulóza dobytka, ktorá sa môže preniesť na človeka – ide o tzv. zoonotickú infekciu.
Všetky doterajšie štúdie u nás boli prevažne epidemiologické – zisťovali len počty pacientov či infikovaného dobytka, no nie spôsob prenosu. Mňa zaujíma molekulárna úroveň, preto som si sem priniesol vzorky, aby som mohol presne analyzovať, ako sa ochorenie šíri medzi ľuďmi a zvieratami.
Na čom konkrétne budete pracovať počas pobytu na Ústave farmakológie?
Budeme pracovať na celogenómovom sekvenovaní – jednej z najpokročilejších techník pri výskume tuberkulózy. Umožní nám získať kompletnú informáciu o DNA baktérií zo vzoriek, ktoré som si priniesol z Kamerunu. Ja to nazývam svojou malou biobankou. Okrem toho ma kolegovia učia aj ďalšie metódy používané vo svete, aby som ich vedel robiť aj doma, ak sa nám podarí zaobstarať potrebné vybavenie.
Ako vidíte budúcnosť genomiky a biotechnológií pri riešení infekčných chorôb?
Genomika je podľa mňa budúcnosť. Ochorenie ako tuberkulóza nie je možné eradikovať bez celogenómového sekvenovania a bez dát, ktoré poskytuje. Potrebujeme presne vedieť, ako dochádza k prenosu, aká je rezistencia baktérií a akú liečbu zvoliť. Využitie je však širšie – genomika bude dôležitá aj v mnohých ďalších oblastiach biológie a medicíny.
Pôsobili ste v nemocniciach a laboratóriách po celom Kamerune. V čom vidíte najväčší rozdiel oproti Slovensku?
Najväčší rozdiel je v prístrojovom vybavení. Diagnostické nástroje založené na molekulárnej biológii, ktoré máte k dispozícii tu, my v Kamerune nemáme.
Čo môže medzinárodná spolupráca priniesť mladým výskumníkom?
Pre mňa je najväčším prínosom práve spolupráca, ktorú som tu nadviazal. S Matúšom Dohálom plánujeme aj do budúcnosti spoločné projekty, aby sme pomohli pri eradikácii tuberkulózy v Kamerune. Naučil som sa tu množstvo molekulárnych techník, ktoré u nás ovláda len veľmi málo ľudí. Chcel by som tieto vedomosti odovzdávať mladým vedcom a študentom u nás doma.
Aké máte dojmy z mesta Martin a zo Slovenska?
Ľudia sú veľmi rešpektujúci, čo ma teší. Najväčší problém mám však s komunikáciou, keďže veľa ľudí nehovorí po anglicky. Myslel som si, že aspoň základná úroveň angličtiny bude bežná, no v obchodoch či lekárni mi často vôbec nerozumejú.
Momentálne bývam vo Vrútkach na internáte so samými Slovákmi a cítim sa tam veľmi dobre. Paradoxne, keď som bol dva týždne v Žiline na internáte s množstvom cudzincov, nebolo to až také dobré. Oveľa viac sa mi páči bývať so Slovákmi.
Čo vás tu zatiaľ najviac prekvapilo alebo zaujalo?
Prvou vecou bolo počasie. Prišiel som z Kamerunu, kde máme okolo 35 stupňov a teraz dokonca 45. Sem som prišiel do veľkej zimy a prvé dni boli pre mňa veľmi náročné.
Ďalšou vecou bola, ako som spomínal, komunikácia – čím ďalej od Bratislavy som bol, tým ťažšie sa mi dalo dohovoriť po anglicky. Dokonca sa mi stalo, že som sa vo vlaku odviezol ďalej, než som chcel, lebo mi nikto nerozumel.
Veľkým problémom bolo aj hľadanie ubytovania – viackrát sa mi stalo, že keď som počas telefonátu povedal, že som z Kamerunu a hľadám ubytovanie iba na tri mesiace, jednoducho mi zložili.
A úprimne, šokovalo ma aj to, že tu vôbec nevidím Afričanov. V Martine som nestretol ani jedného. Hľadal som kamerunskú komunitu, ale zrejme tu žiadnu nemáte.
Čo vám na Slovensku najviac chýba?
Jednoznačne jedlo. A tiež priatelia, s ktorými by som si zahral futbal.
Je niečo, čo by ste na Slovensku chceli počas pobytu zažiť?
Určite by som chcel zažiť pravú zimu – sneh a lyžovanie. Plánujeme výlet do Vysokých Tatier, tak dúfam, že sa mi to splní.