História

Klinická imunológia a alergológia

ako veda sa začala rozvíjať na začiatku 20. storočia, kedy v roku 1906 rakúsky pediater Clemens von Pirquet zaviedol pojem „alergia“ – z gréckych slov allos (iný) a ergon (reakcia). Za samotné začiatky odboru sa niekedy považuje v širšom kontexte osemnáste storočie, kedy Edward Jenner vykonal prvé očkovanie proti pravým kiahňam. Samotný vývoj tejto vednej a klinickej disciplíny úzko súvisí s mnohými inými odbormi (mikrobiológia, infektológia, interná medicína, pediatria, genetika a i.), čo podčiarkuje multidisciplinaritu imunológie.

Vďaka intenzívnemu imunologickému výskumu sa postupne etablovala na samostatnú disciplínu s významným miestom v modernej medicíne.

Významné míľniky martinskej klinickej imunológie:

1958 – zásluhou MUDr. Jiřího Čápa vznikla v Martine alergologická poradňa, po Bratislave druhá na Slovensku
1963 – získanie statusu ambulancie a úzka spolupráca s prof. MUDr. Júliusom Buranským z Ústavu mikrobiológie a imunológie na Lekárskej fakulte v Martine, špeciálne imunologické vyšetrenia a výroba autovakcín
1978 – vznik samostatného poliklinického alergologického oddelenia na čele s primárom MUDr. Jiřím Čápom
1986 – premenované na Oddelenie klinickej imunológie a alergológie
1992 – založenie samostatnej laboratórnej časti

Nová éra klinickej imunológie a alergológie:

Zásadný rozvoj nastal príchodom prof. MUDr. Mgr. Miloša Jeseňáka, PhD., MBA, ktorý ako mladý lekár pod vedením prof. MUDr. Petra Bánovčina, CSc. na Klinike detí a dorastu JLF UK a UNM našiel svoje odborné smerovanie práve v klinickej imunológii a alergológii, pričom na oddelenie klinickej imunológie a alergológie UNM nastúpil do pozície primára v auguste 2017. Vďaka jeho vedeniu sa pracovisko rozvinulo do celoslovenského a medzinárodne uznávaného centra, ktoré dnes zahŕňa:

Registračné miesto pre Európsku spoločnosť pre imunodeficiencie (ESID)
Centrum pre vrodené poruchy imunity s celoštátnou pôsobnosťou, ktoré sa v roku 2017 stalo Expertíznym pracoviskom Ministerstva zdravotníctva SR pre zriedkavé choroby
Členstvo v Jeffrey Modell Foundation Network – svetovej sieti pre diagnostiku a liečbu porúch imunity
Špecializované Centrum pre periodické horúčky (od roku 2017 Expertízne pracoviskom Ministerstva zdravotníctva SR pre zriedkavé choroby) – ocenené ako TOP inovácia v zdravotníctve 2018
Centrum pre hereditárny angioedém (od roku 2017 Expertízne pracoviskom Ministerstva zdravotníctva SR pre zriedkavé choroby). Centrum vrodených porúch imunity v Univerzitnej nemocnici Martin je dnes najväčším pracoviskom tohto druhu na Slovensku, poskytujúcim komplexnú starostlivosť deťom aj dospelým.

Neustále sa zapájame do medzinárodnej spolupráce, čo prispieva k odbornému rastu tímu a zabezpečuje prístup k najnovším diagnostickým aj terapeutickým postupom. Neoddeliteľnou súčasťou pracoviska je aj komplexná laboratórna časť a ambulantná časť pre všetky vekové kategórie.

Vedúci pracovníci:

MUDr. Jiří Čáp (1980 – 1991)
MUDr. Mojmír Vrlík, CSc. (1991 – 1997)
MUDr. Jiří Čáp (1997 – 1998)
MUDr. Jana Straková, PhD. (1998 – 2006)
MUDr. Jana Straková, PhD. (2006 - 2017) poverená vedením
prof. MUDr. Mgr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA, Dott.Ric., MHA, FAAAAI (2017 – 2025, od 2025 ako primár)
MUDr. Anna Bobčáková, PhD. (2025 – súčasnosť) - poverená vedením ako prednostka

Lekárska genetika

je odbor medicíny, ktorý sa venuje diagnostike, liečbe a prevencii dedičných ochorení a vrodených vývojových porúch. Na Slovensku má tento odbor svoju históriu už od 60. rokov 20. storočia, kedy začali vznikať prvé pracoviská zaoberajúce sa genetikou človeka. Poprednou osobnosťou martinskej lekárskej genetiky bol prof. MUDr. Štefan Sršeň, CSc. (spoluautor prvej slovenskej učebnice genetiky človeka)

Významné míľniky v práci prof. MUDr. Štefana Sršňa, CSc.:

1969 – zriadenie výskumného laboratória klinickej genetiky
1976 – získanie štatútu nelôžkového oddelenia lekárskej genetiky. Pracovisko sa stalo jedným z prvých regionálnych centier genetickej starostlivosti na Slovensku mimo hlavného mesta.
1981 – sa v Martine konalo medzinárodné sympózium o alkaptonúrii (primárny vedecký záujem pracoviska)
1984 – sa oddelenie stalo strediskom prenatálnej genetickej diagnostiky
1986 – prof. Sršeň sa podieľal na organizácii II. celoslovenskej konferencie lekárskej genetiky v Martine, čo svedčí o jeho aktívnej pozícii v odbornej komunite a jeho úsilí posilniť genetiku ako klinickú disciplínu.
90. roky – venoval sa rozvoju prenatálnej diagnostiky a genetického poradenstva, čím výrazne prispel k zavedeniu týchto služieb v bežnej zdravotnej praxi v regióne. Zavádzal metódy cytogenetického vyšetrovania, neskôr aj molekulárnej genetiky. Bol tiež dlhoročným pedagógom na Jesseniovej lekárskej fakulte UK v Martine, kde vyučoval lekársku genetiku a viedol diplomové aj dizertačné práce v tejto oblasti. Počas svojej kariéry publikoval viaceré odborné práce, venované najmä vrodeným vývojovým poruchám, chromozómovým abnormalitám a diagnostickým protokolom v genetickej praxi.

Vedúci pracovníci:

prof. MUDr. Štefan Sršeň, DrSc. (1969 – 1982)
doc. MUDr. Klára Sršňová, CSc. (1982 – 1990)
doc. MUDr. Nadežda Mišovicová, CSc. (1990 – 2006)
MUDr. Mgr. Jana Kršiaková (2006 – 2025)

V roku 2024 došlo k fúzii Oddelenia klinickej imunológie a alergológie UNM s Oddelením lekárskej genetiky UNM do spoločného pracoviska, pričom od 1.11.2024 vznikol z tohto oddelenia samostatný Ústav klinickej imunológie a lekárskej genetiky ako spoločné pracovisko Univerzitnej nemocnice Martin a Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine.

Cieľom je úzka spolupráca v diagnostike, manažmente a výskume v oblasti vrodených porúch imunity, participácia na pregraduálnej výučbe v odbore všeobecné lekárstvo a zefektívnenie možností postgraduálnej výučby.

Spoločnou víziou je zavádzanie nových metodologických postupov na európskej úrovni.