History
In Slovak only
Vytvorenie pracoviska - od spoločnej katedry k samostatnému ústavu
História Ústavu farmakológie sa začala rokom 1962 založením detašovaného klinického pracoviska LF UK v Bratislave. Prvým vedúcim ústavu bol doc. MUDr. Vladimír Kovalčík, CSc., ktorý od roku 1963 spolu s MUDr. Hasíkom zabezpečoval výučbu farmakológie. Prednášky z tohto predmetu sa konali v objektoch krytov civilnej obrany v OÚNZ Martin.
Neskôr boli pracovisku pridelené priestory na zubnom oddelení priamo v areáli OÚNZ, ktoré sa podarilo zariadiť aj pre potreby praktickej výučby farmakológie vďaka vtedajšiemu vedeniu OÚNZ Martin a vedúcemu teoretických disciplín primárovi MUDr. Branislavovi Gerykovi. Priestorová situácia sa zlepšila v roku 1964 vybudovaním priestorov v areáli na Sklabinskej ulici a predovšetkým po vybudovaní Biomedicínskeho a Edukačného centra, kde pracovisko dnes sídli.
V roku 1966 bolo pracovisko pretvorené na pobočku LF UK v Bratislave so sídlom v Martine. V roku 1967 sa na pracovisku udiali ďalšie personálne zmeny. Doc. MUDr. V. Kovalčíka, CSc. vystriedal vo funkcii externého vedúceho ústavu MUDr. František Selecký, CSc. Okrem toho na pracovisko nastúpili prví dvaja asistenti MUDr. Gabriela Nosáľová a MUDr. Pavol Chlapík. Od tohto obdobia sa na materiálnom, odbornom i personálnom raste ústavu zúčastňoval aj doc. MUDr. Juraj Korpáš, CSc. ako vedúci katedry.
Rozhodnutím vlády SR bola v roku 1969 zriadená Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Martine, čo prispelo k personálnej stabilizácii pracoviska. Pracovisko sa postupne personálne dobudovávalo a stávalo sa plnohodnotným členom farmakologickej spoločnosti v rámci celého bývalého Československa.
V roku 1990 prevzal funkciu vedúceho katedry patologickej fyziológie a farmakológie doc. MUDr. P. Višňovský, CSc.
Vedúci ústavu
Po rozdelení katedry na jednotlivé ústavy v roku 1992 sa prvým vedúcim samostatného ústavu farmakológie stal prof. MUDr. P. Višňovský, CSc. Po jeho odchode v marci 1993 prevzala túto funkciu doc. MUDr. G. Nosáľová, DrSc.
V období pôsobenia prof. MUDr. Gabriely Nosáľovej, DrSc. vo funkcii vedúcej zaznamenal ústav farmakológie obdobie výrazného rozvoja ako v pedagogickej tak aj vo vedecko-výskumnej oblasti. V tomto období sa pracovisko jednoznačne orientovalo na sledovanie farmakologického ovplyvnenia obranných reflexov dýchacích ciest v čom dosiahlo mnohé prioritné výsledky nielen v rámci Slovenska, ale aj v medzinárodnom meradle. V septembri 2008 nastúpila na miesto vedúcej ústavu doc. RNDr. Soňa Fraňová, PhD., ktorá uvedenú pozíciu zastáva doteraz.
Bývalí pracovníci
Počas vyše štyridsaťročnej existencie Ústavu farmakológie pôsobilo na tomto pracovisko množstvo ďalších významných osobností, ktoré prispeli k rozvoju pedagogických a vedecko-výskumných aktivít ústavu: MUDr. Viera Guznárová, MUDr. Ján Klimo, prof. MUDr. P. Bánovčin, CSc., MUDr. Milan Valentík, CSc., doc. MUDr. Martin Péč, PhD., Ing. Elena Nemčeková, CSc., Ing. Regina Kolmanová, MUDr. Vladimír Hacek, MUDr. Michal Horník, RNDr. Tatiana Matáková, MUDr. Vanda Pedanová, Ing. Peter Lamačka, MUDr. Ingrid Lukáčová, Mgr. Martina Antošová, PhD., MUDr. Vladimíra Sadloňová, PhD., RNDr. Peter Kubatka, PhD.
Technickou spoluprácou prispeli k realizácii pedagogickej a vedecko-výskumnej práce ústavu: Etela Korpášová, Viliam Erteľ, Mária Koložváriová, Viera Jarabová, Vladimír Hasaj, Viera Hinková, Zuzana Smidžárová, Ing. Jana Kurhajcová, Peter Kuzma, Ľudmila Lojková, Mgr. Miriam Gruchaľáková, Mgr. Martina Repčáková, Marieta Duchoňová, Ing. Silvia Frajtágová, Magdaléna Vaňová.
Vedecko-pedagogický rast
Výrazný vedecko-pedagogický kredit si počas svojej existencia Ústav farmakológie upevňoval získavaním vedeckých hodností: habilitáciami (P. Višňovský 1977; G. Nosáľová 1979; A. Strapková 1996, S. Fraňová 2005, J. Mokrý 2008, M. Šutovská 2013, M. Jošková 2021); vymenovaním za profesora (P. Višňovský 1991, G. Nosáľová 1995, S. Fraňová 2018, J. Mokrý 2018, M. Šutovská 2023); získaním hodnosti DrSc. (G. Nosáľová 1991).
Vývoj odborného zamerania
Odborné a vedecké zameranie pracoviska určovali vedúci ústavu. Spočiatku v intenciách doc. MUDr. V. Kovalčíka, CSc., pracovisko riešilo otázky reaktivity hladkej svaloviny ciev. V roku 1975 na základe požiadavky vedenia fakulty integrovať vedecko-výskumné aktivity sa smerovanie ústavu zameralo na riešenie otázok farmakológie dýchacieho systému. Osobitné miesto vo výskume zaujal kašľový reflex, kde boli dosiahnuté mnohé priority:
Zavedenie prvého československého nenarkotického antitusika dopropizínu (Ditustat) do klinickej praxe.
Svetová priorita v získaní originálnych poznatkov týkajúcich sa podielu GABA v antitusickom účinku látok.
Nové poznatky o rastlinných polysacharidoch a ich využití v liečbe kašľa, za ktoré bol udelený patent č. 276890.
Originálne zistenia podielu opiátových a serotonínových receptorových systémov v mechanizme účinku antitusík s praktickým dopadom využitia analgetík pri tlmení kašľa sprevádzajúceho nádorové ochorenia.
Získanie poznatkov o možnosti nežiaducej supresii kašľa pri liečbe benzodiazepínmi a modulácii kašľa vyvolanej inhibítormi ACE.
Predklinické hodnotenie bronchodilatačnej aktivity novosyntetizovaných farmák.
Nové poznatky o látkach zasahujúcich do homeostázy oxidu dusnatého.
Možnosť objektívne hodnotiť látky tlmiace kašeľ pritiahla k spolupráci mnohé výskumné pracoviská (Chemický ústav SAV v Bratislave, Výskumný ústav liečiv v Modre), ale aj priamo výrobcov liekov (Lachema Brno).