Jesseniova lekárska fakulta
v Martine
Univerzita Komenského v Bratislave

Popoludnie s výnimočnými ženami

V krásnej Ladzianskeho posluchárni Lekárskej fakulty UK v Bratislave sme si pripomenuli zdravotnícky a ošetrovateľský rozmer Živeny a kam sa slovenské ženy posunuli v medicíne za 150 rokov.


13. 04. 2019 11.45 hod.

Všetci prítomní boli nadšení a boli by aj Elena Maróthy Šoltésová, ktorá neúnavne vybavovala a napokon i založila prvé školy pre ošetrovateľky. Nadšená by bola aj Alice Masaryková, ktorá bola nielen pri zrode Červeného kríža, ale aj pri vzniku prvých škôl Živeny a nadšená by bola aj živeniarska bylinkárka Ľudmila Turzová, keby videla, kam sa až posunuli ženy v medicíne odvtedy, ako ona vydala svoj Malý atlas liečivých rastlín.

Hovorím o dvoch fantastických ženách – Živeniarke, prof. MUDr. Jane Plevkovej, PhD., riaditeľke Simulačného výučbového centra, najmladšej žene v SR s hodnosťou profesorky a doc. MUDr. Eliške Kubíkovej, PhD., prednostke Anatomického ústavu Lekárskej fakulty UK, absolútnej Slovenke roka 2013, bývalej prodekanke, spoluautorke pracoviska a učebnice klinicko-topografickej anatómie, garantke a spoluautorke anglicko-latinsko-slovenského medicínskeho slovníka. Ich životy boli každý iný, ďalej ich posúvali dobré náhody či tvrdé odmietania.

Vďaka týmto úžasným ženám sme nazreli do najnovších trendov diagnostiky, ktoré pripomínali najodvážnejšie sci fi – o prechádzke s 3D okuliarmi po vnútre chorého človeka, o „bábkach“, ktoré pri vyšetreniach a „operáciách“ simulujú reálne ľudské telo s krvou, tekutinami, pohybovými reakciami... Hovorili sme aj ochrane osobných údajov a právach pacientov, ktoré zachádzajú až tak ďaleko, že sú proti samotnému pacientovi... Hovorili sme aj o našich a zahraničných študentoch z rôznych kútov sveta, o ich prístupe k štúdiu, o zanietenosti severských študentov nielen v škole ale mimo školy. Ako sa obe výnimočné ženy zhodli, ani najmodernejšie technológie, ani najväčšia erudovanosť lekárov sa nezaobídu bez hlbokej empatie k živým aj mŕtvym, bez reálnych zásahov do ľudského tela nielen v lekárskej praxi, ale aj pri štúdiu. Preto ako budem chorá, určite sa nebudem brániť, aby ma vyšetril, či spoluoperoval medik. Inak by sa mi mohlo stať, že ma bude operovať promovaný lekár, ktorý vidí reálne živé telo až pri svojej prvej operácii (bez dozoru pedagóga).

Živena, spolok slovenských žien, Miestny odbor Živena Bratislava