História

História vzniku nemocnice v Martine sa datuje od 12. septembra 1888. No dejiny medicíny a zdravotníctva v Turci sa datujú už niekoľko storočí pred vznikom nemocnice a na jej vývoji participovali  mnohí znamenití rodáci a lekári z turčianskeho regiónu. Medzi nich možno zaradiť významného anatóma, chirurga a filozofa, rektora Witembergskej a pražskej univerzity, pedagóga a politika Jána J e s s e n i a  (1566 – 1621). Ako jeden z predstaviteľov českého politického programu predbielohorského obdobia a účastník protihabsburgského odboja bol popravený na Staromestskom  námestí v Prahe 21. júna 1621. Jeho otec Baltazár pochádzal  z Turčianskeho Jasena na úpätí Veľkej Fatry.

Sám Jessenius sa podpisoval na zvýraznenie svojho turčianskeho rodového pôvodu s predikátom „z Veľkého Jasena“ (Junas, 1988). Je známe, že udržiaval styk s rodinou v Turci, ako aj s turčianskym županom Štefanom Révayom. Meno profesora Jessenia prevzala aj novovzniknutá lekárska fakulta v Martine ako Jesseniova lekárska fakulta Univerzity Komenského v Martine, ktorá sa osamostatnila r. 1969. Podľa Jessenia sa volajú tiež tradičné Jesseniove dni chirurgov v Košiciach poriadaných každé 2 roky Slovenskou chirurgickou spoločnosťou SLS. Z regiónu Turca pochádzali ďalší významní lekári pôsobiaci i na renomovaných univerzitách.

V Diviakoch sa narodil Matúš  P a l u b í n y – H r i v n á k (1652 – 1720), autor práce o tuberkulóze. Z Hája pochádzal Ján Jakub  V e r n i š e k (1744 – 1804), ktorý prednášal na viedenskej lekárskej fakulte. Rodák z Ivančinej Juraj  M o j ž i š o v i č (1799 – 1861) účinkoval ako profesor chirurgie vo Viedni, získal si meno vynájdením metódy vyrovnávania zlomeniny krčka stehnovej kosti.

Chirurgia patrí medzi najstaršie lekárske odbory. V staroveku i stredoveku pokladali ju však iba za remeslo, takže ju vykonávali ránhojiči, nazývaní chirurgmi. Podobne to bolo aj s chirurgiou v Turci, kde tiež kedysi pôsobili iba ránhojiči. Dokonca niektoré chirurgické výkony robili aj olejkári. Keď sa otvorila martinská nemocnica, pôsobil tu okrem internistov MUDr. J.  H a a s a   a MUDr. J. P e t r i k o v i c h a  aj chirurg – ránhojič Arnold  T y n ó b r, no samostatné oddelenie neexistovalo. V čase prvej svetovej vojny sa na vtedajšom infekčnom pavilóne č. 3 vyčlenili postele aj na doliečovanie vojnových úrazov. No o skutočnom začiatku chirurgie v Martine možno hovoriť až v roku 1922, keď sa pavilón č. 3 prestaval na chirurgický s dvoma operačnými sálami.

K rozvoju odboru chirurgie prispel až chirurg MUDr. Arnošt  D u d e k, ktorý sa v roku 1926 stal primárom oddelenia a neskôr riaditeľom nemocnice. Jeho zásluhou sa postavil aj vlastný chirurgický pavilón č. 4, ktorý sa dal do užívania v roku 1930. Po niekoľkých prestavbách a nadstavbe dodnes slúži chirurgii. V roku 1938 bolo v ňom umiestnených 122 postelí. V roku 1939 po nútenom odchode MUDr. A. Dudeka prevzal vedenie oddelenia Doc. MUDr. Ján  K ň a z o v i c k ý, ktorý prišiel z Košíc. Martinskú chirurgiu viedol do roku 1946, keď sa vrátil do Košíc. Odtiaľ zas prišiel za primára skúsený a rozhľadený odborník MUDr. Pavol S t e i n e r, ktorý v čase druhej svetovej vojny pracoval vo Veľkej Británii. Jeho príchod v roku 1946 znamenal začiatok uplatňovania moderných koncepcií.

V roku 1950 zaviedol MUDr. P. Steiner chirurgickú liečbu pľúcnej tbc, v roku 1952 katetrizáciu srdca. V roku 1953 sa pod jeho vedením vykonala úspešná operácia mitrálnej stenózy srdca, prvá na Slovensku. MUDr. P. Steiner sa tak stal jedným zo zakladateľov kardiochirurgie u nás. Po vzniku školského strediska pre doškoľovanie lekárov (neskôr Slovenského ústavu pre doškoľovanie lekárov) v Trenčíne sa chirurgické oddelenie v Martine stalo doškoľovacou bázou (katedra) pre celé Slovensko. Jeho vedúcim sa stal MUDr. P. Steiner. Na oddelení vybudoval aj experimentálne pracovisko a získané poznatky z pokusov operácií srdca a veľkých ciev na zvieratách uplatňoval v praxi. Podarilo sa mu získať aj prístroj na mimotelový obeh.

V roku 1968 sa pod jeho vedením po prvý raz v strednej Európe podarilo pomocou tohto prístroja vykonať embolektómiu pľúcnej artérie. Na oddelení sa vykonalo vyše 250 operácií srdca a okrem toho začala sa rozvíjať aj chirurgia pažeráka. V roku 1967 prestalo oddelenie byť doškoľovacím pracoviskom, no už sa úspešne rozvíjala výučba a výchova budúcich lekárov a pracovisko sa stalo výučbovou bázou novovznikajúcej lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vtedy malo oddelenie 119 postelí. V roku 1967 získalo uvedené pracovisko štatútchirurgická klinika FNsP Martin LF UK v Bratislave, pobočka v Martine vedením ktorej bol poverený prim. MUDr. P. Steiner (medzitým získal hodnosť docenta, doktora vied a v roku 1969 profesora). Jeho zásluhou zaznamenala klinika významné vedecké úspechy a spoločenské uznanie. Dňa 4. júna 1969 prof. MUDr. P.  S t e i n e r, DrSc. náhle zomrel.

Dobré meno kliniky šírili aj jej bývalí pracovníci, zväčša primári, odchovanci prof. Steinera. K nim patrili Prof. MUDr. Július  M a z u c h, DrSc. (Lučenec). MUDr. Dezider  Š a j g a l í k (Rimavská Sobota), MUDr. Vladimír P a v l í k, CSc. (Čadca), MUDr. Karol  C h r e n k o, MUDr. Jaroslav  V á ň a, MUDr. Fedor  M e d l a, MUDr. Milan  C h a l u p a, CSc. a  MUDr. Štefan Z b o j a. V Martine  zostali  pôsobiť  ako  docenti  MUDr. Jozef  P a l e n č á r, CSc.  a doc. MUDr. Ján  M i k l e r , CSc., doc. MUDr. F. Zavarský,CSc.  Doc. MUDr. J. J u n a s, CSc. sa špecializoval na organizáciu zdravotníctva a dejiny medicíny. Okrem toho tu pracovalo 9 kandidátov vied. Na úseku vedecko-výskumnej práce sa riešili mnohé výskumné rezortné úlohy a úspešne sa rozvíjala aj študentská vedecká odborná činnosť. Pozoruhodná bola publikačná činnosť pracovníkov kliniky. Prof. MUDr. P. Steiner, DrSc. bol autorom dvoch kľúčových monografií: Predoperačná a pooperačná starostlivosť v chirurgii a  Klinická fyziológia pre chirurgov.

Vedenie kliniky prevzal v roku 1969 Prof. MUDr. Andrej  K u k u r a, dovtedy vedúci II. chirurgickej ortopedicko-traumatologickej kliniky. Pod jeho vedením sa tu začalo rozpracovávať chirurgické riešenie poúrazových stavov centrálneho nervového systému, cievna chirurgia a chirurgická terapia bolesti, ako aj polytraumatizmu.

Vedeckovýskumná činnosť kliniky bola sústredená na problematiku ochorení periférneho arteriálneho a venózneho systému, na traumatické poškodenie ciev, na problematiku komplikácií diabetu, poranenia orgánov dutiny brušnej, chirurgické ochorenie pažeráka, na poruchy respiračných funkcií u chirurgických pacientov, patofyziologické zmeny v organizme po kraniocerebrálnom poranení a aktuálne trendy v ich liečbe, rizikové faktory u chirurgických pacientov. Do klinickej praxe bola zavedená kryochirurgická technika. Získané výsledky boli dokumentované vo forme záverečných správ rezortného výskumu, boli publikované a stali sa základom kandidátskych dizertačných prác a habilitačných prác.

V roku 1979, po odchode prof. MUDr. A. Kukuru na dôchodok, stal sa vedúcim kliniky Doc. MUDr. Jozef   S l a m e ň, CSc., ktorý sa so svojim pracovným kolektívom zameriaval najmä na chirurgiu pažeráka a medzihrudia, na problémy dýchacích porúch u chirurgických pacientov, hoci ani priority z predchádzajúcich etáp načisto neustúpili do úzadia. Klinika aj naďalej dosahovala značné úspechy. Významným prínosom pre všestranné zlepšenie práce pracoviska je dokončenie moderného operačného traktu v roku 1988.

V šk.r. 1989/90 – MUDr. Vladimír  S t r a k a, CSc. bol menovaný do funkcie docenta. Doc. MUDr. Jozef  S l a m e ň, CSc. zo zdravotných dôvodov odchádza do dôchodku. Doc. MUDr. V. Straka, CSc. je menovaný vedúcim Katedry chirurgických disciplín I. a poverený vedením Kliniky chirurgie. Tajomníkom katedry je MUDr. Ladislav  Š u t i a k, CSc. V tomto období dochádza k odčleneniu lôžkového fondu a k vzniku samostatných pracovísk „Oddelenia neurochirurgie“ a „Oddelenia detskej chirurgie“. V roku 1997 vzniká „Oddelenie pankreatobiliárnej chirurgie“, doc.MUDr.V.Straka,CSc. sa stáva vedúcim tohto oddelenia, odchádza z funkcie prednostu chirurgickej kliniky.

V roku 1997 sa stáva prednostom chirurgickej kliniky MUDr. Dušan Mištuna,PhD., ktorý habilituje v roku 2002. Pracovisko rozširuje vedecko-výskumné aktivity na onkochirurgickú problematiku, spolupracuje s pracoviskami teoretických ústavov v oblasti genomiky a proteomiky nádorových ochorení. Získava projekt Kompetenčného centra v roku 2011 so zameraním na Diagnostiku a liečbu nádorových ochorení. V roku 2012 sa dobudoval a otvára nový chirurgický pavilón prof.P.Steinera, kde nachádzajú priestory centrálna sterilizácia UNM, KAIM, Klinika transplantačnej a cievnej chirurgie, Klinika neurochirurgie, novovzniknutá Klinika hrudníkovej chirurgie, Chirurgická klinika a Oddelenie plastickej chirurgie.

V prízemí sú novovybudované ambulantné priestory pre uvedené pracoviská. V pavilóne sa nachádzajú i priestory pre vzdelávanie študentov JLF v chirurgických predmetoch s možnosťou videokonferenčných projektov. V roku  2003 prišiel na Chirurgickú kliniku do Martina  MUDr. Julián  H a m ž í k, PhD., ktorý ďalej rozvíja hrudnú chirurgiu do vzniku samostatného pracoviska v roku 2012. V roku 2006 sa stal Doc. MUDr. J. Hamžík, PhD. riaditeľom Martinskej fakultnej nemocnice. Doc. MUDr. Dušan  M i š t u n a, PhD., m.prof. prevzal od 1.2.2007  i funkciu dekana Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Martine., s funkčným obdobím do roku 2011 a v nasledujúcom funkčnom období pracuje ako prodekan pre rozvoj JLF UK v Martine.

 

História pracoviska - Klinika transplantačnej a cievnej chirurgie

Klinika transplantačnej a cievnej chirurgie vznikla v roku 2003 príchodom doc.MUDr.Ľ.Lacu,PhD., súčasne so zmenou pôvodného oddelenia pankreatobiliárnej chirurgie na klinické pracovisko premenované na II. Chirurgickú kliniku, s rozšírením portfólia výkonov o transplantačnú chirurgiu a ďalšie výkony najmä v oblasti pečeňovej  a viscerálnej chirurgie. Od roku 2005  po personálnom doplnení pracoviska a obsadení miesta zástupcu prednostu kliniky  a zástupcu prednostu pre cievnu chirurgiu s etablovaním cievnej chirurgie sa progresívne zvýšil počet  aj rozsah operačných výkonov pracoviska nielen v oblasti transplantácii,  hepatobiliárnej a pankreatickej chirurgie ale najmä cievnej a miniinvazívnej chirurgie. Prirodzená spádová oblasť zahrňuje cca 150 000 obyvateľov. Odborná úroveň, zameranie a pracovná náplň kliniky spĺňajú požadované kritéria na pracovisko najvyššieho typu poskytujúceho starostlivosť podľa posledných chirurgických trendov.

Administratívnymi zásahmi  v r.2007  sa opätovne zmenil názov pracoviska  na Kliniku transplantačnej a cievnej chirurgie so zachovaním obsahovej náplne poskytovania liečebnej starostlivosti. Prednostom kliniky je od  jej vzniku Prof. MUDr. Ľudovít Laca, PhD.

Na Klinike transplantačnej a cievnej chirurgie sú realizované chirurgické výkony v týchto oblastiach:

Administratívnymi zásahmi  v r.2007  sa opätovne zmenil názov pracoviska  na Kliniku transplantačnej a cievnej chirurgie so zachovaním obsahovej náplne poskytovania liečebnej starostlivosti. Prednostom kliniky je od  jej vzniku Prof. MUDr. Ľudovít Laca, PhD.

Vo februári 2014 vznikla zlúčením chirurgickej kliniky a Kliniky transplantačnej a cievnej chirurgie Chirurgická klinika a Transplantačné centrum JLF UK a UNM v Martine, ktorej prednostom sa stal prof. MUDr. ĽUdovít Laca, PhD.

Zoznam prednostov

MUDr. Arnošt  D u d e k,                                    1926 – 1939

Doc. MUDr. Ján  K ň a z o v i c k ý,                    1939 – 1946

Prof. MUDr. Pavol S t e i n e r,  DrSc.                1946 – 1969

Prof. MUDr. Andrej  K u k u r a,                         1969 – 1979

Doc. MUDr. Jozef   S l a m e ň, CSc.,                  1979 - 1989

Doc. MUDr. Vladimír  S t r a k a, CSc.,                1989 - 1997

Doc. MUDr. Dušan M i š t u n a, PhD,  m.prof.   1997 - 2014

prof. MUDr. Laca Ľudovít PhD.,                           2003 - ...